Baibol Na—Ovuẹ Vọ Yehẹ Evun Rọyen?
Transcrição
Baibol Na—Ovuẹ Vọ Yehẹ Evun Rọyen?
Baibol Na O V U E V O Y E H E E V U N R O Y E N ? Baibol Na O V U E V O Y E H E E V U N R O Y E N ? IYOVWINRETA Eb ere Eb ere 1 Omemama Na Ke Ihworakpo 4] Iparadaisi [aru obe 2 Ayen Ku Iparadaisi Na Kufia [aru obe 5] 3 Ihworakpo Sivwinrho Vwe Oke Oghwe Na [aru obe 6] 4 Ogh en e Nene Ebraham Re Oph o [aru obe 7] 5 Ogh en e Ku Ebruphiyo Ku Ebraham ve Orua Royen [aru obe 8] 6 Job Yonregan [aru obe 9] 7 Ogh en e Sivwin Emo re Izrel Vwo ne Evien 10] [aru obe 8 Ihwo re Izrel Ro Kenan [aru obe 11] 9 Ihwo re Izrel Guon o Ovie [aru obe 12] 10 Solomon Ovie ro Vwo Aghwanre [aru obe 13] 11 Ine re Ega ri Yono Ohwo, ri ji Bru Ohwo Uche [aru obe 14] 12 Aghwanre ro Ne Obo re Ogh en 15] e Rhe [aru obe 13 Ivie ri Yovwirin ve E re Brare [aru obe 16] 14 Ogh en e Tota Womare [aru obe 17] Emraro Royen 15 Omraro Ovo Re Mu Kpo Evien Mre Emramre Kpahen Obaro Na [aru obe 18] 16 Mesaya Na Rhire [aru obe 19] 17 Jesu Yono Ihwo Kpahen Uvie Ogh en 20] e [aru obe 18 Jesu Ru Emu Igbevwunu [aru obe 21] 19 Jesu Mraro Kpahen Oke ro Cha Obaro Na [aru obe 22] 20 E Hwe Jesu Kristi [aru obe 23] 21 Jesu Vrenushi Re! [aru obe 24] 22 Iyinkon Na Ghwoghwo Ota Na Ve Uduefiogbere [aru obe 25] 23 Iyenr en Esiri Na Ro Akpoeje [aru obe 26] 24 Pol Si Ileta Vwo Rhe Ikoko Na [aru obe 27] 25 Uchebro ro Shekpahen Esegbuyota, Uruemu, ve Egu 29] on o [aru obe 26 Akpo na Rhoma Dia Iparadaisi Re! [aru obe 30] ˘ 2015 WATCH TOWER BIBLE AND TRACT SOCIETY OF PENNSYLVANIA Baibol Na—Ovu e Vo Yeh e Evun Royen? Erevwerophia WATCHTOWER BIBLE AND TRACT SOCIETY OF NEW YORK, INC. Brooklyn, New York, U.S.A. A teyenrophia vwe September 2015 A she obe nana-a, oyen eb re owian re uyono ri ere ovo Baibol re akpoeje, re rue womare itetoro ro wonhwo. Jokpane ke djerephia, asan ri ne Baibol rhe eje ra vwoba tota, Baibol Ofuanfon Na oyen i nurhe, ek e si ibieta evu ovo, na nene obo re sie eta re Urhobo asaokiephana. Wo da rha mre NW, gba rien ne New World Translation of the Holy Scriptures, 2013 Edition, oyen o nurhe. The Bible—What Is Its Message? Urhobo (bm-UR) Printed in Nigeria A teyenrophia vwe Nigeria Diesoro A Vwo Fuer en Baibol Na? Wo nabo rien ogheresan nana yen ihwo Baibol na? Obe me vwo vwo vre ebe efa vw e akp o na. Ovu e roh e evun royen ke koka koka re ihwo onerh ve iphierophiy o, evwe a je reyo uchebro royen vw oba akp o yer en. Dedena, ihwo buebun ghwa rien yer Baibol na-a. Owene wo kpo ega e wo ra-a, oki ovo w o gu on o ri en kpahen Baibol na. E ru ibrosho nana rere o vwo chon we uko vwo rien kpahen Baibol na. ER ONVW ON EVO R E OFORI N E A RI EN KPAHEN BAIBOL NA B ESI E wo ke ton ese ri Baibol na phiyo, ofori ne wo rien on eronvw evo kpahen ibrosho nana. Baibol na, ro dia Obe Ofuanfon na, vwo ebe 66, o tonphiyo vwe Jen o de kuphiyo vwe Evw ophia. esis, Ono yen vwo Baibol na? Oyena omamo ono. Omare ihwo 40 yen si Baibol na, vwe omare egbukpe re vre 1,600. Ihwo ri si Baibol na tare ne ayen yen vwo Baibol na-a. Ovo usun rayen de si: “Obe ofuanfon na ejobi re Ogh en e mu ihwo vwo si.” (2 Timoti 3:16, NW) Ofa de rhe si ne: “Erhi [ew wan oma en, NW ] re Orovwohwo me ta ota, ota royen he er me.” evwe (2 Samuel 23:2) Ihwo ri si Baibol na rhonvwere n e Jihova Ogh en e, ro dia Osun re odjuvwu ve akpo, vwo Baibol na. oyen Ayen djere phephen en ne Ogh e guon ore ne ihworakpo siker e. O ji vwo emu ofa ro sa chon avwanre uko vwo vwo eru o re Baibol na. Baibol na vwo uyovwinrota ovo, oyeh e: revwo titi ogangan re Ogh en e vwori ro vwo sun ihworakpo eje womare Uvie royen. Wo vwo se ibrosho nana yanran na, wo cha mre obore uyovwinrota na vwomaphia vwe Baibol na eje, vwo ne Jen re te esis Evw ophia. ˛ Ikpe re vre 1,610 oyen e vwo si Baibol na, a ton esio royen phiyo vwe 1513 B.C.E. re te 98 C.E.1 ˛ Ejaje ri Hibru ve Aramik oyen e vwo si ebe o ri Baibol na. E se 39 resosu eb ere ere nana, Eb ri Baibol na ra vwe Hibru vwo si, yer e “Oph o Re Awanre.” ˛ Ejaje ri Grik koyen e vwo si ebe 27 re koba. E se eb ere ere nana, Eb ri Baibol na ra vwe Grik vwo si, yer e “Oph o Kpokp o.” ˛ Baibol na vwo iyovwin ve aworeta. Kere udje, Matiu 6:9, 10, mudiaphiyo Matiu uyovwin 6, awo 9 ve 10. 1 Idjerhe sansan oyen e vwo kere ed e. Vwevunre ibrosho nana, C.E. mudiaphiyo “Oke ri Kristi,” B.C.E. de rhe mudiaphiyo “A ke mre oke ri Kristi.” Wo cha mre udje re obo re siro wan vwe urhie re oke ovu roh e oboto re aruobe ovo re ibrosho nana. Ve onana vwe ew gba fuer en, en ovue roh e evunre obe ro me titi kparobo vwe akpo na, Baibol na. 3 ˘ Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia Na Ke Ihworakpo Iparadaisi 1 Omemama Ogh en o na ve eronvw on e ma otorakp ri vwo arho rehe evun royen; o ma oshare ve aye na gbagba, o de phi ayen phiyo ogba oyoyovwin, o da vwe urhi ke ayen E OTO rhe, Ogh en e vwo ma odjuvwu ve akpo.” 1:1) (Jen esis E se eta nana eta ri me titi kparobo, ravwo ton ebe phiyo. Baibol na vwe eta yena vwo dje Ohwo ro ma ghanre vwe Obe Ofuanfon na, oyen Jihova Ogh en Owo esosu o e, ro me vwo egba. ri Baibol na djerephia ne Ogh en e yen ma odjuvwu ve otorakp o re avwanre dia na. Aworeta revwo kpahon de rhe dje ne, grongron revwo dje ed oke e, oyen o reyo Ogh en e vwo ma akpo na ve eronvw on ejobi rere rehe evun royen avwanre savwo dia evun royen. Ohworakpo yen emama ro ma rho re Ogh en o na. O ma e mare vwe otorakp ro hoh oti ko se o oma royen, oyena dje iruemu re Ogh en e kere egu on o ve aghwanre phia. Ekpen re oto na yen Ogh en en e vwo ma ohworakpo. Ogh e de se, Adam, o de phio phiyo iparadaisi, ogba re Iden. Ogh en e yen rhuer e ogba na phiyo, o da k on irhe re m o emamo iyoyovwin phiyo. Ogh en na e da mre ne ofori ne oshare vwo oriv en e. Ogh e da reyo ubi-edada re Adam vwo ma aye, o da vwok e oshare na rere o dia aye royen, o de se Ivi. Vwor Adam e omavwerhovwen, da ta, “Onana ubeku m e kugbe uvwo re uvwo me.” Ogh en e da ta: “Fiki re oti vwo yan je os ve oye na oshare e roye oni roye vwo ko rhe gbano aye roye, ayen ke dia oma ovo.”—J en 2:22-24; esis 3:20. Ogh en e da vwe iji ive vwo ke Adam ve Ivi. Esosu o, o vue ayen ne ayen vwerote ot orakp o na rere ayen ji vwie emo von. Oriv e, o da vue ayen ne ayen ria emamo re urhe ovo vwe usun re “N irhe ejobi rehe ogba na-a, oyeh e “urhe re erianrien re erhuvwu ve umiovwo na.” (Jen 2:17) Ayen che ghwu sier esis e ayen da churhi na. Womare iji yena, Ogh en ve aye e da vwe uphen ke oshare na rere ayen vwo djephia ne ayen reyero kere Osun rayen. Ayen che dje ne ayen vwo egu kpahen on o ve odavwaro obore Ogh en e ru ke ayen sier e ayen de nyeme royen. Ofori ne ayen rhiaborey o usuon royen. Ayen vwo upe ri jegba vwe oma-a. Baibol na vue avwanre ne: en “Ogh e da mre, emu kemu ro mare na, nighe, oyovwirin gangan.”—Jen esis 1:31. —E muro kpahen J en esis uyovwin 1 v e 2. ˛ Mavo yen Baibol na djise re obo ra ma ihworakpo ve otorakp o na wan? ˛ Oka re akpeyeren vo yen Ogh en ve e vwok e oshare aye na? en ˛ Orh o yen iji re Ogh e vwo ke Adam ve Ivi? OD E R E OGH EN E Obe Ofuanfon na vwe edova buebun vwo se Ogh en e, edova kere, Omemama ve Ogh en e Romevwegba. Edova evo kanrunumu iruemu re Ogh en e kere, ofuanfon, egba, orhien-ebro abavo, aghwanre ve egu Ogh en evu on o. Ek ovo, e ji mu ode ogheresan ovo ke oma royen, ode na yen Jihova. Oke re vwo si Baibol na, ode Ogh en e na vwomaphia omare abo 7,000. Asan resosu o ode na da 2:4. Ode na vwomaphia yen Jen esis Jihova mudiaphiyo, “O ro se Ru Kemu Kemu ro Rhere Ew O vwerhen oma en.” ra vwo rien kidie ode na oyena, mudiaphiyo ne Ogh en e se ru kemu kemu ro vwo vwe ew en, o ji se ru ive ro veri eje gba. 4 “Ne oto rhe . . .” A ma Adam 4026 B.C.E. 2 Ayen Ku Iparadaisi na Kufia Jen ˘ esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Orharhe re amakashe ovo rieri ve aye esosu o, e oshare Adam ve Ivi, vwo sen usuon re Ogh en da e. Onana hwarhie umwemwu ve ughwu rhe akpo na EN E ma emekashe buebun oke O GHgrongron tavwen o ke ma ohworakpo. orharhe re Vwe ogba re Iden, amakashe ovo, ra rhe rien phiyo Ide bono yer e Eshu na, da rieri e Ivi vwo re omamo re Ogh en e vue ayen ne ayen ria-a. Womar e or o, odek Eshu da tan e, Og o n iyoyov w in h e n e s i e r onvw nu vwo ke aye na ve oshare royen. Amakashe na vu e Ivi n e, ayen da re omamo na, ayen che ghwu-u. Ota en re Eshu na mudiaphiyo ne Ogh e gun efian ke ihworakp o. Eshu de ruo rovw o hoh o ne, revwo je upho re Ogh en e enyo sa nerh e ohwo vwo erianrien e. evu kugbe omuvwi Ek ovo, oyena ofian, vwor yen e uyota onana ofian resosu o re tu gun vwe otorakp o na. Ota roh e oto na shekpahen Usuon re Ogh en e, se o fo ohwo ro se sun, se o se sun vwe idjerhe ro shephiyo, kugbe idjerhe ro sa ghwa erere rhe ihworakpo. Ivi de se Eshu gbuyota. Urhuru re omamo na de sio, o da rio. O da je ke oshare r oyen, oshare na da je J EGBA KUGBE UGHWU Ogh en e ma Adam ve Ivi gbagba, ve iphierophiy o re ayen vwo dia Iparadaisi bed e. Ayen ru umwemwu oke re ayen vwo gbevwoso en Ogh e. Adam ve Ivi de rhi ku edia re ogbagba rayen na kufia, oti ji te oyerinkugbe rayen ve oyen Jihova. Ne oke yena rhe, ayen ve emo rayen rha sa vrabo re umwemwu ve ughwu-u.—Rom 5:12. rio. ke ayen rhe dia iru Oti oyena mwemwu. Oyen uruemu re egbevwo suo den. Kidie ne, ayen vwe arogba vwo churhi Ogh en e, Adam ve Ivi da sen usuon re Ohwo ro ma ayen, ro je ke ayen kemu kemu re ayen vwori, kugbe arho ogbagba. Ogh en e de brorhien hwe ayen. O da vwe aroemr e phia kpahen Om o yer e Osivwin re veri na, ro dia ohwo ro cha ghwor o Eshu ro tota womare or odek o na. Ogh en e ke e dje arodonvw emo rayen, koyen soro o rhe hwe Adam ve Ivi Om o na “ko ghwie ugege yena-a. Em o r e we uyovwin, ku wo ayen che vwie na che rhovwo uchukowo.” vwo iphierophiy o kidie —Jen 3:15 esis Ohwo re Ogh en e che ji rhe na, che si umiovwo Malakae re ayen soro vwe ogba re Iden no. Matiu Obore oh re Ogh en ore e kpahen OsiMak Luk vwin yena che rugba wan ve ohwo ro Jon cha dia Osivwin na, e djerephia re Iruo Re Iyinkon Na isiesi ri Baibol na vwo yan obaro na. Rom 1 Kor ent Ogh en e da dje Adam ve Ivi ne Ipara2 Kor ent daisi na. Ko rioja tavwen o ke mre Galesha Efes os emu re vwe otafe re ogba re Iden na. Filipae Ivi da rhe mrevun, o de vwie Ken, Kolose 1 Tesalonaika om rayen. Adam ve Ivi ji vwie okpako 2 Tesalonaika emeshare ve emete efa, evo usun ra1 Timoti 2 Timoti yen yen, Ebel ve Set ro dia os e rode ri Taitos Filimon Noa. —E muro kpahen J en esis uyovwin 3 re te 5; Evw ophia 12:9. o, ˛ Orh o yen ofian resosu ono yin gunro? ˛ Idjerhe vo yen Adam ve Ivi vwo ku Iparadaisi na kufia? ˛ Oke re Ogh en e vwo brorhien hwe Adam ve Ivi, iphierophiy o vo yen o vwophia? Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia 5 Ughwu re Adam 3096 2500 B.C.E. ˘ Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 3 Ihworakpo Sivwinrho Vwe Oke Oghwe Na Ogh en e ghwor o akpo re umwemwu, ek evu ovo o sivwin Noa ve orua royen I HWORAKPO vwo buenphiy o na, je umwemwu ve umiovwo ji buenphiy o. Inok vuovo ro hero oke ro dia omraro yena vwe orho-esio vwo ke ihwo ne Ogh en e cha ghwor o irumwemwu na. Dedena, je umiovwo ganphiyo. Emekashe evo de gbevwoso Jihova re ayen vwo yanje edia rayen vwo vwe odjuvwu, ayen de wene oma kpo ihworakpo, ayen da rovw on eya ri je ayen. Fikire oron vwe nana ro shephiyo o na, ayen ki rhi vwie erhuanran re se Nefilim ri shenye ihwo. Erhuanran na ke rhe nerh e ozighi ve ohwekufia rhi bunphiyo. O da da Ogh o na rhi mio en e mamo ne otorakp vwin phiyo. Inok ovo vwo ghwu nu, oshare da vwomaphia. Ode royen Noa. Noa ve orua royen davwengba vwo ru obo ri yovwi rin obaro re Ogh en e. Ogh en e guon o sivwin Noa ve eranvwe na oke ro vwo brorhien ne o cha ghwor o irumwemwu ne otorakp o na. Ogh en e da vue Noa ne o kare oko rode. Oko na koyen o che vwo sivwin Noa ve orua royen kugbe koka koka re eranvwe. Noa nyupho re Ogh en e. Uvwre re ikpe ri Noa vwo kare oko na, o ji ru “aghwoghwo re ovwata.” (2 Pita 2:5) O ke ihwo orho-esio kpahen Oghwe ro cha na, ek ayen kerho evu ovo o. rhi vwo te, Noa ve orua royen ku Oke gbe eranvwe na da ro oko na. Ogh en e da RAVW O YAN NENE OGH EN E Buebun re emo re Adam ve Ivi sen usuon ri Jihova. Ek o dia ayen eje-e, kere om evu ovo, o rayen Ebel. Inok ve Noa je yan nene Ogh en e, ro mudiaphiyo ne ayen ru obo re vwerhen Jihova oma. (Jen 5:22; 6:9) Ikuegbe esis ri Baibol na buebun tota kpahen eshare ve eya re reyo Ogh en e vwo ru Osun rayen. kanre ech e re oko na. Osio na da ton erh o phiyo. Osio na da rho vwe ed e 40, Oghwe de ku akpo na eje. Irumwemwu na eje de ghwu. Emeranvwe evo vwo wan nu, ame na ko rhe kpo te asan re oko na da daji vwe enu re ugbenu ovo. Noa, orua royen kugbe eranvwe na dia evunre oko na te egbukpe ovo ayen ki wonto ne evun royen. Noa de ze izobo vwo kpevw e Jihova. Ogh o izobo na ro vwo en e rhiaborey ve ke Noa ve orua royen ne, O rha cha vwe oghwe vwo ghwor o akpo na ofa-a. O vwo mu ayen ero, Ogh en e da vwe aphoro vwo mu rere o vwo karophiyo uve ro ve ke ayen na. Oghwe na vwo wan nu, Ogh en e da vwe irhi kpokpo ke ihworakpo. O vu e ayen ne ayen sa re eranvwe. Ek ovo, o si ayen evu orho ne ayen re obara na-a. O da je vwe urhi ofa vwo ke emo re Noa ne ayen vwie rere ayen hrabo nene akpo na eje, ek evu o vo evo usun rayen yan nene urhi yena-a. Ayen de kuomakugbe oshare ovo ro reyo oma royen vwo ru onini re se Nimrod, ayen da ton eb phiyo on re orere rode ovo vwe Babel ra rhe rien phiyo Babilon. Iroro rayen, oyen ayen vwo gbevwoso urhi re Ogh en e ro tare ne ayen hrabo nene akpo na. Ek Ogh evu ovo en e de yanghan ejaje rayen, ayen ke je ejaje sansan. Rovw o diane ayen rhe se vwo eru o re ohwohwo na-a, ke ayen rhe yanje ebanbon na vwo, ayen da rhe hrabo. —E muro kpahen J en esis uyovwin 6 re te 11; Jud 14, 15. ˛ Mavo umwemwu ru hrabo nene akpo na? ˛ Mavo Noa vwo djephia ne oyen ohwo ro fuevun? ˛ Urhi vo yen Ogh en re e vwo ke ihworakpo oke Oghwe na vwo ku nu? 2500 B.C.E. Otonphiy o re Oghwe na 2370 en o 4 Ogh e Nene Ebraham Re Oph Fikire esegbuyota re Ebraham vwo kpahen Ogh en e, Jihova de ve ke ne o che bruba ke, bunphiyo ji ru uvwie royen O MAR E egbukpe 350 wanre r e Oghwe re oke ri Noa vwo ku. Ebraham dia orere re Ur ro pha yoyovwin, roh o re se Iraq nonena. e ekuot Ebraham vwo esegbuyota re ogheresan. Asaokiephana, o de rhi hirharoku oda vwini ovo. Jihova vue Ebraham ne o vren ne orere re de vwie na kpo orere orhorha, re se Kenan. Ebraham nyupho re Ogh en e. O da reyo aye royen Sera, om ovo o-oni royen Lot ejobi vwo kugbe idibo royen kpo Kenan, utughe koyen o dia. Vwe oph o re Jihova ve Ebraham rere, o ve ke ne o che ruo phiyo egborho rode, womare Ebraham koyen ihworakpo na ejobi cha vwo mre ebruphiyo, uvwie royen ke cha vwe oto re Kenan vwo riuku. Akpo de rhi yovwen Ebraham ve Lot, ayen de vwo uchuru buebun. Ebraham da vwe uphen ke Lot ne o je ubroto ro jere. Lot da je ubroto oyoyovwin re Urhie ri Jodan, o da kua kpo asan ro ker Ek evu e orere ri Sodom. ovo ihwo ri Sodom evwofanrhi en ride, ri rue umwemwu vwoso Jihova. Oke vwo yanran na, Jihova Ogh en e de ve ke Ebraham ne emo royen cha dia buebun kere isio re odjuvwu na. Ebraham vwo esegbuyota kpahen uve na. Dedena, Sera ro dia aye ro vwo egu on o kpahen na, ji rhi vwiere Ebra e. Oke ham vwo te egbukpe 99, je aye royen siek 90 re, Ogh en er e egbukpe e da vue Ebraham ne ayen che vwie om oshare. Kirobo Ogh en e tare, Sera de vwi e Aizik. Ebraham ji vwie emo efa, ek wo evu ovo mare Aizik oyen Osivwin re vuve r oyen vwe Iden na che nurhe. Asaokiephana, Lot dia ve orua royen Sodom, ek Lot urue evu ovo vwerokere mu ofanrhi en re ihwo orere na rue e. ri Jihova vwo brorhien Oke ne o cha ghwor o de ji emekashe o Sodom, ne ayen ra ke Lot kpahen orho-esio oghwor o ro cha na. Emekashe na da vue Lot ne ayen brokpa ve orua royen kpa dje ne Sodom, ayen ji ne obuko-o. Ogh en e da vwe osio re ibieragha ve erhanre vwo ghwor o ihwo re dia orere ri Sodom ve Gomora. Lot ve emete royen iv e yen sivwinrh o. evu Ek ovo aye ri Lot ni obuko, o sa dian e o vwo urhurusivwe kpahen ekuakua ro yan jovwo. Kidie ne o nyeme-e, o de ghwu. —E muro kpahen J en esis 11:10–19:38. ˛ Diesoro Ebraham vwo kpo Kenan? ˛ Oph o vo yen Jihova ve Ebraham rere? ˛ Diesoro Jihova vwo ghwor o Sodom ve Gomora? OGH EN O E R E OPH Vwe oke awanre, oph o oyen orh uvwre re ihwo. onvwekugbe Oph o pha kere uve, kere udje, uve re Osivwin re veri vwe Iden na. Ememerha yen Jihova vwo dje orugba re oh phia ro shekpahen ore royen Osivwin nana. Oph o re Ogh en e ve Ebraham rere djerephia ne Ohwo re vuve royen na che ne uvwie re Ebraham rhe. Oph o sansan ra cha mre na cha nerh e e vughe Ohwo na. Jen ˘ esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia 7 E vwie Ebraham 2018 o re Ebraham 1943 Oph 1800 B.C.E. ˘ Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia en 5 Ogh e Ku Ebruphiyo Ku Ebraham ve Orua Royen Akpo yovwen en emo re Ebraham. Ogh e chocho ri Josef vwe Ijipt rienre ne ed e cha re Om o royen JIHOVA ro ma ghanre ke na cha vwo rioja ji ghwu. Aroemr 3:15 djunute e ri Jen esis uyota yena. Ogh en e ghini se dje ke ihworakpo obore ughwu re Om na cha o royen da te? Baibol na reyo obo re phia ke osha re ovo ve om vwo djudje royen. o royen Ogh en e vue Ebraham ne o reyo om o oghanghanre royen Aizik vwo ze izobo. Ebraham vwo esegbuyota ogangan. Ka rophiyo ne Ogh en e vuve ke ne Osivwin yer na cha wan e Om o ra mraro royen omare Aizik rhe. Kidie ne Ebraham vwero so Ogh en e ne o cha rhovw on Aizik ne ushi sier da nerh e o da guon o, onana e o vwo owenvwe ro vwo reyo om na o royen vwo ze izobo. Ek amakashe re evu ovo, Ogh en e da dobo re Ebraham ji. Ogh en e jiri Ebraham fikire ew en ro vwori ro cha vwo reyo om royen na o oghanghanre vwo ze izobo, Ogh en e da vwanri en uve ro ve ke Ebraham na. Oke vwo yanran na, Aizik de vwie emo ive, Iso ve Jekop. Jekop fen e Iso, kidie Jekop kpahen ota re vwo odavwaro Ogh Ogh en e, oti oyena, en e de bruba ke. Ogh en e wene ode ri Jekop kpo Izrel, emo re Izrel 12 na ke rhe dia igbuyovwin re uvwie re Izrel. mavo yen orua evu Ek ovo, yena rhe vwo dia egborho rode? Eronvw on re sansan ke rhe phia oke emo ri Jekop buebun vwo rioma kpahen Josef rayen otete. Ayen da ro dia oniovo she kere ovi en vwo kpo Ijipt. Ogh en e ku ebruphiyo ku eghene yena ro fuevun, ro ji fiudugberi na. Dede ne o rhieromr e ebenb en, osun r e Ijipt re se Fero da j e Jos ef reyo, o da vwe ogangan re usuon vwo ke. Vwe oke de rhi fi ro nerh yena, owenvwe e Jekop evo kpo Ijipt ra de ji emo royen 8 1800 B.C.E. A she Josef kere ovi en 1750 emu, je Josef emu re Ijipt eje! yen vwerote Josef royen vwo rhuer ve iniovo e kugbe nu, o de vwo ghovwo ayen, o da vue ayen ne ayen kua rhe Ijipt. A da ke ayen oto oyoyovwin ne ayen dia, asan re ayen de se bunphiyo. ne Ogh Josef rienre en e yen nerh on e eronvw nana phia rere O vwo ru uve royen gba. Ijipt koyen Jekop ro ghwore na diare o ki rhi ghwu, emo royen ji ghwe buen phiyo. O che vwo ghwu, o da tane Om o na yer e Osivwin re veri na cha dia Osun ro vwo egba, uvwie ri Juda oyen o che nu rhe. Tavwen Josef ki rhi ghwu, o da je mraro ne ed che te re Ogh e ovo en e che vwo si orua ri Jekop ne Ijipt. —E muro kpahen J en esis uyovwin 20 re te 50; Hibru 11:17-22. ˛ Die yen Ogh en e vue Ebraham ne o ru, ke die yen onana djephia ke ihworakpo? ˛ Die yen mu Josef kpo Ijipt, die yen ne obuko royen rhe? ˛ Die yen Jekop o ki rhi ghwu? mraro royen 6 Job Yonregan Eshu no eno kpahen oy ri Job vwe obaro onregan Ogh en Job fuevun ke Jihova e, ek evu ovo O HWORAKPO sa fuevun ke Ogh en e sier o da tobo e a da davwoni, diane o che fiabo re ekuakua re akpeyeren? A no ono yena, je mre ekpah on phiyo royen womare oshare ovo re se Job. Oke re emo re Izrel je vwo he Ijipt, Job dia asan re se Arabia non ena. Job ve Ebraham firi. Vwe oke yena, Ogh en e ve emekashe na da vwoma vwe odjuvwu, Eshu jehe usun rayen. Vwe om evwa yena, Jihova djephia ne o vwo uduefiogbere kpahen evunefu Job. Vwor on re odibo royen e uyota, Jihova tare ne o vwo ohwo vuovo re oy royen gan te o re Job onregan vwori-i. Ek Eshu tare ne Job ga evu ovo Ogh en e kidie n e en Ogh e bruba ke, je sero r oyen. Eshu n e e de mie Job ekuakua ro vwori eje, o cha hanrhe Ogh en e. Ogh en e da vwe uphen ke Eshu ne o reyo efe, emo kugbe omakpokpo ri Job mie. Job rienre ne Eshu yen so odavwi ni na-a, oti oyena, o rhe se vwo eru o re oboresoro Ogh en e vwo vwe uphen ke ne o rioja-a. Dedena, Job hanrhe Ogh en e e. Erharhe igbeyan erha ri Job de bro rhe. Vwe eta re ayen tare re si phiyo obe ri Job, igbeyan royen na guon ore ne Job roro ne Ogh en e yen vw e oja vwo rio fikire umwemwu ro ruru vwe odjahon. Ayen je tane Ogh en e vwo omavwerhovwen kpahen idibo roye en, o je vweroso aye-en. Job sen iroro och Job tare och o rayen na. Ve imuero, ne o cha yonregan re te oke re ughwu royen! Ek Job dje oma royen phiyo evu ovo Edavwini re Job tavwen a ke mre 1613 1600 B.C.E. ovwata. Oyena ororocho. Eghene re se Elihu ro kerho re eta rayen, da rhe tota. Elihu ghwoku Job, kidie Job mre Jiho va Ogh en e kere Osun ro rho vre ihworakpoerharhe igbe o. Elihu je ghwoku yan ri Job na. Jihova Ogh en e da tota ke Job, ro vwo kpo iroro royen vi. Womare igbunu re emama, Jihova yono Job obore ihworakpo hanvwe te sier e a da vwe ayen vwo vwanvwen orho re Ogh en e. Job reyo okp en ovi ro ne obo re Ogh e rhe na. Jihova, ro vonre ve “arodovw e” na da nerh e Job vwo omakpokpo, o de rhi fe ohw ohw o ive vre obo ri jovwo, o de ji vwie emo ihwe. (Jems 5:11) Kidie ne Job yonregan oke ravwo davwoni, ko sa kpahenphiyo ota re Eshu ta ke Ogh en o tane ihworakpo cha sa e, rovw fuevun ga Ogh en e sier e ayen de hirharoku odavwini-i. —E muro kpahen obe ri Job. ˛ Die yen Eshu ta kpahen Job? ˛ Die yen oy ri Job djephia? onregan ETA RE VWOMAPHIA Eshu tare ne Job ro djosho re Ogh en e ro je vrabo re ekan vwe otorakp o na oke yena, de ga Ogh en en e fikire efe re Ogh e vwo ke. vwo tane ew Eshu vwe oyena en tioyena yen ji rhe ihworakpo ve emekashe eje. Eshu vwe eta yena vwo no eno kpahen oy re ihworakpo onregan vwok eb re eta re e Jihova. Onana ere ovo Eshu vwophia vwe Iden, ro shekpahen uturhi ve ovwata ri Jihova ro vwo sun akpo ve odjuvwu. Obe ri Job djerephia ne emekashe ve ihworakpo se toroba etito re usuon ri Jihova sier e ayen da yonregan. Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job ˘ Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia 9 Jen esis Eyanno ˘ Livitikos ˘ Ukeri ˘ Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti en 7 Ogh e Sivwin Emo re Izrel Vwo ne Evien ˘ Jihova reyo otiek o vwo ghwie Ijipt, Mosis de sun emo re Izrel vwo ne oto re Ijipt. Ogh en e vwe Urhi vwok e emo re Izrel womare Mosis V WE ikpe buebun re emo Izrel dia oto re Ijipt, akpo yovwen ayen, ayen ji bunphiyo. a da rhe vwe Fero evu Ek ovo, kpokpo vwo mu. Fero nana vughe Josef kakaka-a. Osho mu osun nana ro djoma na kidie emo re Izrel o, na buenphiy o da vwe ayen ru evien, o da je vwe urhi mu ne e do emeshare re ghwe vwie phiyo Urhie ri Nile. Ek aye ovo de fiudugberi evu ovo sivwin om O muro phiyo akper o royen. e o de re sionu vwe ego re urhie na. Om ot e ri Fero da mre om o na, o de se Mosis, o da gher e ghwanre vwe uwevwin re ovie re Ijipt. Mosis vwo te egbukpe 40, ko rhi she ro okpetu oke ro vwo chocho re ohwo re Izrel ovo vwo ne obo re ohwo re Ijipt. Mosis da dje kpo ekuot o oshesheri ovo. Ro vwo te egbukpe 80, Jihova da vue ne o rhivwin kpo Ijipt, o ra vue Fero ne o siobonu ihwo royen. Fero senre kare kare. Ogh en e da reyo otiek o ihwe vw o ghwi e Ijipt. K oke koke ri Mosis da vwomaphia vwe obaro ri Fero rere o vwo sivwon ne otiek o ofa ro cha, Fero mi ru uyovwin gangan ro vwo je Mosis ve Jihova fia. Ukuoto royen, otiek o rihwe na de hwe emo ekpako re ihwo re Ijipt, jokpare erua ri nyupho ri Jihova re vwe obara re omogode revwo ze izobo na vwo ghworo anurhoro rayen. Amakashe re Jihova ji rhe na da wanvre anurhoro re URHI R O MA RHO NA O sa diane Irhi Ihwe rehe Eyanno 20:1-17, yen irhi ra ma rien womare vwe usun re irhi re te 600 ra vwophia Mosis. Ek oke evu ovo, ravwo no Jesu Kristi kpahen urhi ro ma rho usun re irhi Ogh en e ejobi, o da sane onana: “Wo me vwe udu wen en ejobi, ve enw wen ejobi, kugbe ogangan wen Ogh en ejobi, guon o Orovwohwo e wen.”—Mak 12:28-30; Urhi Rive 6:5. ihwo nana. Kukpe kukpe koyen emo re Izrel o re usivwin nana vwo rue ekarophiy womare ore re se Owanvr en. Om okpako ri Fero vwo ghwu oshare nu, o da vue Mosis ve emo re Izrel ne ayen vren ne Ijipt. Emo re Izrel de siomakoko kpatakpata re ayen vwo vren ne Ijipt. Ek Fero de wene ew evu ovo, en. O ve isodje royen da vwo tua ayen. Ko rhe hoh o ne e ke emo re Izrel dje Abadi Ovwavware na. Jihova da heri na, e Abadi Ovwavware emo re Izrel vwe da yan wan oto oyaya uvwre re igbeh re ihwo e re ame ive! Oke re Ijipt vwo horh o nene ayen, Ogh en e de siobonu ame na, Fero ve isodje royen de ghwu phiyo ame na. Oke vwo yanran na, Jihova de nene emo re Izrel re oph o vwe Ugbenu ri Sinae. Womare Mosis, Ogh en e da vwe irhi vwok e emo re Izrel, ri sun ayen, je sero re ayen vwe kedia kedia re akpeyeren ra yen. Emo re Izrel o usuon re de rhiaborey Ogh en e, Jihova ko nene ayen dia, o ji che ruo rere ayen dia ebruphiyo vwo ke egbo rho efa. Ek buebun re ayen dje esegbu evu ovo, yota phia kpahen Ogh Ji en e e. Oti oyena, hova da nerh e ayen ghoro vwe aton na egbukpe 40. O vwo te oke ovo, Mosis da vwe Joshua vwo mu ne o sun ayen. Ukuoto royen, emo re Izrel de muegbe re ayen vwo ro oto re Ogh en e ve ke Ebraham na. —E muro kpahen Eyanno; Livitikos; Ukeri; Urhi Riv e; Une R e Ejiro 136:10-15; Iruo R e Iyinkon Na 7:17-36. ˛ Mavo yen Ogh en e vwe Mosis vwo sivwin emo re Izrel wan? ˛ Diesor o em o r e Izr el vwo ru e or e r e Owanvr en na? ˛ Idjerhe vo yen Jihova vwo sivwin emo re Izrel ne evien vwe Ijipt? 1600 B.C.E. Ihwo re Izrel vren ne Ijipt 1513 8 Ihwo re Izrel Ro Kenan Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua ˘ Iguedj o ˘ Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya I S H N F O —E muro kpahen Joshua; Igu edjo; Livitikos 18:24, 25. ˛ Diesoro Jihova vwo sivwin Re- A I L I S T I A N N hab ve orua royen? ˛ Die yen ihwo re Izrel ruru oke ri Joshua vwo ghwu nu? ˛ Die yen obe re Iguedj o na yono avwanre? Jeriko Jerusalem E F emo re Ebraham. Asaokiephana, ihwo r e Izr el muegbe r e ayen cha vw o ro Oto re Uve na vwe oto usuon ri Joshua. Ogh en e brorhien ro vwo ghwor o ihwo ri Kenan. Ayen nerh e oto na von ve ofanrhi en kugbe ohwekufia. Koyen soro ihwo re Izrel vwo ghwor o irere ri Kenan kare kare. Tavwen ayen ke ro oto na, Joshua de ji eshare ive ne ayen re ni oto na, ayen da dia uwevwin ri Rehab vwe orere ri Jeriko. Rehab rhiabodede esha re ive na, o da sero rayen dede ne o rienre ne ayen ihwo re Izrel. Rehab se Ogh en e re Izrel gbuyota kidie o nyo kpahen obore Ogh en e sivwin ihwo royen wan re. O da vue eshare ive na ne ayen duvwu iyori rere e vwo je evwruwevwin royen eghw or o. Ihwo re Izrel da rhe ro Kenan, ayen vwo te Jeriko, Jihova de ru igbevwu nu, igbeh de she toto. e ri Jeriko Isodje ri Joshua da horh o ro orere na, ayen da ghwor ayen si o toto, ek evu ovo, vwin Rehab ve orua royen. Vwe uvwre re egbukpe esan, Joshua de phi irere buebun kparobo vwe Oto re Uve na. Oyena vwo wan nu, ka rhe ghare oto na ke uvwie ihwive re Izrel. Ro vwo siek er e oba re akpeyeren royen, Joshua de se ihwo na koko. O de gbikun re obore Jihova nene ese ride rayen yerin, o de bru ayen uche ne ayen ga Jihova. Oke ri Joshua ve ekpako na vwo ghwu nu, ihwo re Izrel da yanje Jihova vwo ra ga eghen e re efian. Vwe omare egbukpe 300, egbo rho na rha sa yonr irhi ri Jiho on va kirobo ro guon Uvwre re oke ore-e. yena, Jihova da fo ke ivwighren rayen, ne i shenye ayen kere ihwo ri Filistia. Ek oke re ihwo re Izrel evu ovo, de kperi se Jihova, ko vwe iguedj o vwo mue ri sivwin ayen. Iguedj o 12 yen o vwo mu. Kirobo re obe re Iguedj o gbikun royen, Otniel o, yen oguedj o resosu Samsin da rha dia oguedj o ro koba, ro dia ohwo ro me vwo egba ro dia akpo na re. Ikuegbe re obe re Iguedj o na yono avwanre ne, revwo nyupho ri Jihova ghwa ebruphiyo cha, j e emenyo ghwa okpetu cha. K ujorin buebun tavwen E GBUKPE ihwo re Izrel ke ro Kenan, Jihova veri ne o cha reyo oto na vwok e A Joshua sun ihwo re Izrel vwo phi Kenan kparobo. Jihova ke iguedj re ayen vwo sivwin o na egba ihwo royen vwo ne oshenye Ayen ro Kenan Asan re ophikparobo resosu o re ihwo re Izrel here te 1473 Joshua sun ihwo re Izrel ro Kenan 1467 E phi irere ride rehe Kenan kparobo re 11 1200 B.C.E. Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu ˘ 1 Samuel ˘ 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie ˘ 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya 9 Ihwo re Izrel Guon o Ovie Sol o ro sun Izrel, ro dia ovie resosu nyupho ri Jihova-a. Devid da reyo edia royen, oyen ohwo re Ogh en e nene re oph o re usuon ri bed e S AMSIN vwo ghwu nu, Samuel da ga kere omraro kugbe oguedj o vwe Izrel. Ihwo re Izrel ki kpokpo ne ayen guon efa. Dede ne o ovie kere egborho ivun miovwo Jihova kpahen oyare nana, o da vue Samuel ne o kerho rayen. Ogh en ro vwoma e da je ohwo ovo kpoto re se Sol ne o dia ovie. Oke vwo yanran na, Ovie Sol de rhi phuoma, o rhe nyeme re Ogh en e e. Jihova da sion ker e ovie, o da vue Samuel ne o vwe eghene re se Devid vwo “Ke me vwe uvie mu. Dedena, ikpe bueroyen muoto bed e.” bun cha wanvre tavwen —2 Samuel 7:13 Devid ki sun kere ovie. Devid vwo he emeghene, oyen o vwo bru Hegae iniovo royen ra re dia isodje ri Sol. Zekaraya Isodje na eje djosho re ogbofovwin Malakae Matiu ovo ro dia ovweghr en rayen re se GoMak layat, arhuanran yen o rue, o vwe Luk Jon ayen v e Ogh en e rayen vw o jehwe. Iruo Re Iyinkon Ivun de miovwo Devid, o da ta ne Na Rom o che nene arhuanran na honre. De 1 Kor ent 2 Kor vid da reyo ophi en ve ibi ukuta ent royen Galesha evo, o de bru ovweghr en na ra kpo Efes os Filipae ohonre, ohwo ro gron te kubit esan Kolose gbe esabo. re Golayat vwo reyo Oke 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika vwo jehwe, Devid da kpahen ke ne 1 Timoti oyen vwo egba vr e, kidie ode ri Jihova 2 Timoti Taitos yen o vwo brora na! Ubi ukuta vuovo Filimon yen Devid vwo hwe Golayat, o da vwe Hibru Jems ol ok o re arhuanran na vwo bru uyo1 Pita vwin royen no. Osho de mu isodje ri 2 Pita 1 Jon Filistia na ayen da dje. 2 Jon Esosu o oma da vwerhen Sol fikire 3 Jon Jud uduefiogbere ri Devid, o da reyo vwo Evw ophia mu onotu re isodje royen. Ek evu ovo, Sol ko rhe rioma kpahen ophikparobo ri Devid. Fikire osho re ughwu, Devid da dje, vwe ikpe buebun o rhe vwo asan ro dia-a. Dedena, Devid je fuevun ke Ovie Sol, en kidie Jihova Ogh e yen Sol reyero vwo mu ovie. Ukuoto royen, de ghwu vwe ofovwin. O rhe kri-i, Devid ko rhe dia ovie, kirobo ri Jihova veri. Ovie Devid vwo owenvwe rovw o bon Ji evu uwevwin ki Jihova. Ek ovo, hova da vue ne om yen cha o royen bon uwevwin na. Om o ri Devid re se Solomon bon koyen uvwevwin na. Dedena, Ogh en e bruba ke Devid ro vwo nene re oph o ne: Uvie na che ne uvwie roye-en, a je cha mre ofa vwo dje-e. Ukuoto royen, uvwie royen koyen Osi vwin na yer na e Om o re veri vwe Iden cha wan rhe. Ohwo yena yen cha dia Mesaya, ro mudiaphiyo “O ra Jerey o na,” re Ogh en e vwo mu. Jihova veri ne Mesaya na cha dia Osun re usuon yer e Uvie royen ro cha dia bed e. Vwor Devid de e omavwerhovwen, muegbe re ekuakua buebun phiyoto ra cha vwo bon en uwevwin na. Ew ofuan fon na de ji muo vwo si ine buebun. Vwe oba re akpeyeren royen, Devid da ta: “Erhi [ew NW ] re Orovwohwo en, wan oma me ta ota, ota roye he er evwe me.”—2 Samuel 23:2. —E muro kpahen 1 v e 2 Samu el; 1 Ikun Rivie; Aizaya 9:7; Matiu 21:9; Luk 1:32; Jon 7:42. ˛ Diesoro Jihova vwo vwe Devid vwo wene Ovie Sol? ˛ Iruemu vo yen Devid djephia tavwen o ke rhe dia ovie? ˛ Ono yen Om o yer e Osivwin re veri ne o che ne uvwie ri Devid rhe na? 12 1200 B.C.E. A vwe Sol mu ovie 1117 10 Solomon Ovie ro Vwo Aghwanre Jihova ke Solomon aghwanre, oke ri Solomon vwo suen, ihwo re Izrel riavwerhen re ufuoma ra mre vwo dje-e, akpo ji yovwen ayen M AVO yen akpeyeren cha dia sier e ihwo re dia egborho ovo ve osun rayen da reyo Jihova vwo ru Osun je yan nene irhi Royen? A mre ekpah on phiyo re ono nana vwe egbukpe 40 re Solomon vwo sun. Devid ki rhi ghwu, o vw e om o royen, Solomon vwo mu ovie ro vwo reyo edia royen. Vwevunre evwerhen, Ogh en n e o n o e da vu e Solom on obo r o gu on Solom on nokp en ore. re aghwanre ve erianrien ro se vwo guedj o re ihwo na vwe idjerhe abavo. Oma vwerhen Jihova, o da vwe aghwanre ve eru o vwo ke. Jihova ji ve ne o cha vwe efe, urinrin kugbe otovwen vwo ke sier e o da kerho royen. Usi re Solomon da rhe ro asan eje fikire orhien-ebro aghwanre royen. Vwe edia ovo, eya ive ki sivwin om oshare re vwie nu obo. Solomon da tane a ghare om o na ibro ive rere a vwe ubro ovu vwo ke eya na. Aye esosu o da ovo rhonvwe, ek aye ro vwie om evu ovo o na da re ne a vwe om o na ke aye ocheko na. Solomon ko rhe mrevu ghe ne aye ro vwo arodonvw e kpahen om o de muo ke. o na yen oni royen, Ihwo re Izrel ejobi de nyo orhien re Solomon bruru na, ke ayen rhe rien ne aghwanre re Ogh en e rhere. Ovo usun re iruo ri Solomon ro ma rho, oyeh e uwevwin ri Jihova ro bonre vwe Jerusalem re ihwo re Izrel da cha ga Ogh en ra vwo reyo e. Oke uwevwin na vwo kpahoto, Solomon da nerhovwo n e: “Nighere, odjuvwu kugbe odjuvwu ro me kpenu na sa gba wenana e; komavo uwevwi ohahavwe re me bonre na!”—1 Ivie 8:27. en 1070 Ogh e vuve re Uvie vwo ke Devid Solomon dia ovie 1037 Usi re Solomon da ro irere efa, tobo re te Sheba re Arebia. Ovie re aye ri Sheba da ra mre orho ve efe ri Solomon, kugbe obo ro ghwanre te. Aghwanre ri Solomon ve obore akpo yovw en ihwo r e Izr el te gberunu, te edia ro de jiri Jihova ro vwo vwe ovie ro vwo aghwanre tioyena vwo mu. Vwor e uyota, fikire ebruphiyo ri Jihova, usuon ri Solomon me koyen yovwin kparobo, o je von ve ufuoma vwe ikuegbe re ihwo re Izrel oke awanre. O da ohwo mamo ne, ovo rhi oke vwo te, Solomon rhe ru nene aghwanre ri Jihova-a. O chukoku urhi r e Ogh en on eya bue e, k o rhe r ovw bun, evo rayen ego edj o. Eya royen da rhe rieri vwo ne ega e udu royen ri Jihova, edj o k oyen o ga. Jiho va da vue Solomon ne a cha ghare uvie royen na. Eb ovo k oyen ere che te orua royen fi kire uve re Ogh en e ve k e os Devid. e r oyen, Dede ne Solomon dobo re ega ri Jihova ji, Ji hova je fuevun kpahen oph o re Uvie ro ve Devid rere. —E muro kpahen 1 Ivie uyovwin 1 re te 11; 2 Ikun Ivie uyovwin 1 re te 9; Urhi Riv e 17:17. ˛ Mavo yen Ogh en e kpahen- phiyo oyare ri Solomon? ˛ Mav o yen Solom on dje aghwanre royen phia? ˛ Diesoro Solomon vwo yanje Jihova vwo, k e die yen phiare? omare 1020 E si obe re Une Ri Solomon nure 1027 A bon uwevwin re ega re Jerusalem re 1000 B.C.E. Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie ˘ 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie ˘ Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job ˘ Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo ˘ Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia ri Yono 11 Ine re Ega Ohwo, ri ji Bru Ohwo Uche Devid ve ihwo efa so ine ra vwo ga ega. Obe re Une Re Ejiro vwo ine ri te 150 o ma rho vwe Baibol na, oyen obe O BEre rUne Re Ejiro. Omare ikpe 1,000 oyen e vwo si obe na. Obe re Une Re Ejiro na yen me vwo eta ri dje obod en re esegbuyota phia re nabo te ubiudu ohwo. Obe na vonre ve idjerhe sansan re ihwo vwo dje edia re ubiudu rayen phia, kere aghogh o, ujiri, ekp evw e, uvweri, omaemuophiyo, ve okurheri e. Aphro hero o, ibuine na vwo uvi re oyerinkugbe ve Ogh en e. Roro kpahen iyovwinreta evo re ine na. Jihova yen Osun re akpo ve odjuvwu, o muwan re ega ve ujiri. Une Re Ejiro 83:18 NW, de se: “Wew e, re ode we dia Jihova na, We ovo yen Me Kpenu vwe akpo na ejobi.” Ine evo jiri Jihova fikire obo ro mare, kere idjuvwu re vonre ve isio na, igbunu re emama ri vwo arho vwe otorakp o na, kugbe obore ugboma re ohworakpo hepha. (Une Re Ejiro 8, 19, 139, 148) Efa vwe urinrin ke Jihova kidie oyen Ogh en e ro sivwin ihwo re fuevun, ro je chocho rayen. (Une Re Ejiro 18, 97, 138) O ji vwo efa ri jiro kidie oyen Ogh en e UNE R E INE NA Vwevunre Une Ri Solomon na, ovie na djerephia ne efe gbidiki cha sa nerh e aye vwo egu on o re oshare-e. O gbikun re obo ro davwengba ro vwo rovw on om ot e ovo ro pha yoyovwin, je om kidie o vwo ot e na rhonvwere-e, egu ovo ro dia on o re om oshare osuigegede. Une nana djerephia ne ihwo ive ri vwo egu on o re ohwohwo sa kenoma ke uruemu re ofanrhi en. Ihwo ive re vwo egu on o ohwohwo vwevunre ikuegbe na, dje uruemu re omaeri kugbe evun-efu ensuon on phia. 14 1000 B.C.E. 997 Izrel ghare oma phiyo uvie ive ro brorhien re abavo, ro vwe ufuoma ke ihwo re shenye, o mi rhe gbe oja ke irumwemwu na.—Une Re Ejiro 11, 68, 146. Jihova vwe ukecha ve uchebro vwo ke ihwo ri vwo egu O sa on o royen. diane Une Re Ejiro 23 yen ihwo ma rien, etiyin Devid da vwe Jihova vwo dje Osuigegede ro vwo egu igegede on o, ro vwerote royen, je sero rayen. Une Re Ejiro 65:2 karophiyo ihwo re ga Jihova ne oyen Ohwo “ro nyo erhovwo.” Ihwo ri ru umwemwu ogangan mre onerh vwo ne Une Re evwe Ejiro 39 ve 51, etiyin Devid de djise re okurheri ve esegbuyota ro vwori e royen kpahen evwoghovwo ri Jihova. Une Re Ejiro 55:22 da rha ke avwanre uchebro ne a vweroso Jihova, e ji mu oghwa re avwan re nye. Jihova che wene akpo na womare re Uvie ri Mesaya na. Asan evo vwe obe Une Re Ejiro na shekpahen Mesaya ro dia Ovie ra mraro kpahen na. Une Re Ejiro 2 mraro ne Osun nana cha ghwor o erharhe re irere re vwosu o na. Une Re Ejiro 72 djerephia ne Ovie nana che phi oba phiyo owenvwe ve oshenye. Kirobo re Une Re Ejiro 46:9 tare, womare Uvie ri Mesaya na, Ogh en e che phi oba phiyo ofovwin, o me je ghwor o ekuakua re ifovwin ejobi. Vwe Une Re Ejiro 37, avwanre yonori ne irumwemwu na rha cha dia-a, ek evu ovo, evwata na cha dia akpo na bed e, ayen cha riavwerhen re ufuoma ve oyenrikugbe vwe akpoeje. —E muro kpahen obe r e Une R e Ejiro. ˛ Mavo yen Une Re Ejiro na rhonvwephiy o ne Jiho va yen fo ohwo ro sun akpo ve odjuvwu? ˛ Ine vo yen dje obore Ogh en ve uc e vwe ukecha hebro ke ihwo ri vwo egu on o royen? ˛ Kirobo re obe re Une Re Ejiro tare, mavo yen Jiho va che wene akpo na wan? en 12 Aghwanre ro Ne Obo re Ogh e Rhe Obe re Ise oyen obe ro vonre ve uchebro ri ne obo re Ogh en e rhe re sevwo ruiruo vwe akpeyeren, Solomon yen si buebun rayen Osun ro vwo aghwanre? Idjerhe JIHOVA ovo onphiy o avwanre savwo mre ekpah re ono yena, oyen re vwo roro kpahen odjeke ro vwo ke avwanre. Odjeke na se fi erere ke avwanre? A da reyo vwo wian, o sa nerh e akpeyeren avwanre yovwinphiyo? Solomon ro dia Ovie ro vwo aghwanre si Ise ujorin buebun. Enana djobote kedia kedia re akpeyeren. Roro kpahen idje evo. Ofori ne avwanre vweroso Ogh en e. E ki se vwo omamo oyerinkugbe ve Jihova, ofori ne a vwerosu o. Solomon de si: “Vwe udu wen ejobi vwo kpahe Orovwo hwo, wo vwe ero suo oma obo we en. Vwe idjerhe wen ejobi rhovw o; ko cha kpo idjerhe wen ejobi vi.” (Ise 3:5, 6) Avwanre che yerin omamo re akpo sier e a da vweroso Ogh en e womare re vwo nyupho royen, ji nene odjeke royen. Oka re akpe yeren yena sa nerh e ubiudu re Ogh en e ghogh o, je nerh e Jihova mre ota kpahen ke ovweghwr en ro dia Eshu na.—Ise Royen 27:11. Vwe aghwanre nene ihwo efa yerin. Uchebro re Ogh en e vwo ke eshare, eya ve emo pha ghanghanre nonena vre obo ri jovwo. “Ghogh o vwe oma re aye re oke emo wen,” Ogh uche ne o en e bru oshare fuevun ke aye royen. (Ise 5:18-20) Eya re rovw mre obore obe re Ise djise re onre, omamo aye re oshare kugbe emo royen vwo egu on o kpahen. (Ise, uyovwin 31) A vwe odjeke vwo ke emo ne ayen nyupho re ese ve ini rayen. (Ise 6:20) Obe na ji dje phia ne e vwo mu ugbeyan yovwin vre re vwo sioma ne otu, onana sa nerh e e vwo odavw e romobo ovo. (Ise 18:1) Igbeyan sa nerh e avwanre ru obo ri yovwirin yer e obo ri miovwirin, oti gba vwe aghwanre oyena vwo sane igbeyan wen.—Is e 13:20; 17:17. Vwe aghwanre sun oma. Obe re Ise vonre ve uchebro re obore avwanre se vwo vwo iroro ro ke ohwo omakpokpo, obo ra savwo dia ogbowian, a me je kenoma ke erharhe re iroro ve udi-eda vre oma. (Ise 6:6; 14:30; 20:1) O si avwanre orho ne sier uchebro re ohworakpo e a da vweroso je or e Ogh en e vwo, onana sa so okpetu. (Ise 14:12) O bru avwanre uche ne a sero re ubiudu avwanre vwo ne eronvw on ri se miovwo, o je karophiyo avwanre ne “evun roye [ubuidu na] ogbugbu re arho va ne cha.”—Ise 4:23. Iduduru re ihwo vwe akpo na rhe rienre ne a vwo vwe uchebro yena vwoba akpo yerin sa nerh e ohwo yerin obod en re akpeyeren. Oti ke ayen rhi vwo omamo oyena, re iroro re ayen vwo rhiaborey o Jihova kere Osun rayen. —E muro kpahen obe r e Is e. ˛ Die yen avwanre se yono ne obe re Ise na rhe? ˛ Odjeke vo yen obe re Ise vwophia kpahen a vwo vweroso Ogh en e kugbe a vwo vwe aghwanre nene ihwo efa yeren, ji vwo sun oma? Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise ˘ Aghwoghwo ˘ Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak AGHWOGHWO Tivo yen a da sa mre ukecha revwo yerin uvi re akpeyeren? Solomon ro vwo mre ekpah onphiy o he edia re ono yena. Kidie ne o vwo efe gbidiki, aghwanre, kugbe ogangan re usuon, ko sa guon o oto rayen se enana ghene sa ke uvi re omavwerhovwen. O vwo tua efe, o rovw on eya ri vwo erhuvwu buebun, o je riavwerhen re akpeyeren. O bon iwevwin ride. O yono ebe kodo. Die yen o rhe mrevughe? “Ayen ejobi odiodi.” Ek ro vwo mre ona vughe nu, o da ta: evu ovo, Dje osho re “Oba re ota na ejobi, re nyori ona. Ogh en kidie onana oyen e, rere wo yonr on irhi royen; iruo ro te ohwo.”—Aghwoghwo 12:8, 13. E si obe re Ise nure omare 717 700 B.C.E. Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel ˘ 1 Ivie ˘ 2 Ivie 1 Ikun Rivie ˘ 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya ˘ Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae 13 Ivie ri Yovwirin ve E re Brare A ghare Izrel. Vwe uvwre oke yena, ivie buebun ri sun ihwo re Izrel, fuevu-un. Ihwo ri Babilon ghwor o Jerusalem K IROBO ri Jihova taro jovwo, a da ghare Izrel ri Solomon oke vwo yanje ega re uyota vwo nu. Om Reho o royen boam ro reyo edia re usuon na, ohwo ro djoma. Oti uvwie ihwe re Izrel oyena, da sen usuon royen ayen da vwe uvie ofa roh re Izrel e eb ere obenu onre vwo mu. Uvwie ive ke yen fuevun dia oto re ovie roh ro dia e ekete ri Devid vwe Jerusalem, uvie roh ri Juda. e oboto onre Ozighi ve ebenb en buebun vwomaphia vwe uvie ive nana fikire je esegbuyota evwo ve je emenyo re ivie na. Uvie re Izrel koyen ma bra ne uvie ri Juda, kidie ega re efian yen ivie royen ghwe titi ne oton phiyo rhe. Dede ne, Ilaija ve Ilaesha ru emu re igbunu ride, tobo rhovw on ihwo ri ghwuru, je ihwo re Izrel ji nene idjerhe obrabra. Ukuoto royen, Ogh en e da vwe uphen ke ihwo re Asiria ne e ghwor o uvie roh na. e eb ere obenu onre Dedevwo ne, o vre ikpe ujorin re usuon JONA Uvwre oke en ravwo ghare uvie na, Ogh e da vwe Jona vwo mu rere o re ghwoghwo ovue re orho-esio vwo ke ihwo re orere ri Ninive. Jona da ro oko ro kpo asan ofa en ukpere Ninive. Ogh e de ru igbunu ro vwo nerh rhe e erin rode mu Jona ro. Jona da nerhovwo Jihova vwe evun re erin na, Jihova da nerh e erin na kpa phiyo oto oyaya. Jona da ton iruo re aghwoghwo royen phiyo. Oke Ogh en nu, e vwo yono Jona uyono re emenyo obenb en ofa da vwomaphia: Jona ghwoghwo ke ihwo ri Ninive, ek ivun miovwinro mamo oke evu ovo re Ogh en e vwok e vwo dje arodonvw e ihwo ri Ninive o rha ghwor ri Jona o aye-en, kidie ayen kurheri e. Se obe na rere wo mre obore Ogh en e vwe igbunu rive vwo yono Jona obo ro vwo dia ohwo ro gbe arodonvw e. 700 B.C.E. ri Juda vwo kroto ne o re Izrel, Ogh en e je vwe oja re ayen. Ivie ri Juda re kerho ke orho-esio re emraro Ogh en e ghwe bu-un, ayen vwo davwengba re ayen vwo sun ihwo re ekuot o na bru Jihova. Kere udje, Ovie Josaya rhuer e uwevwin ri Jihova o da je guogh re efian. Oke ra vwo mre o ega obe re Urhi re Ogh en e vwo ke Mosis, o de te Josaya ew da en mamo, oruru royen rhoma ganphiyo kpahen orufon ve erho mabon re uwevwin re Ogh en e. O da ohwo mamo ne, ohwo ro reyo edia re usuon ri Josaya yan nene omamo re udje roye-en. Oti Jihova da vwe uphen oyena, ke ihwo ri Babilon n e ayen phi Juda kparob o je guogh o Jerusalem ve uwevwin ega roh e evun royen. E de mu ihwo ra ghwor o cheko kpo Babilon. Ogh en e taro jovwo ne ikpe 70 yen ayen cha dia Babilon. Ohwo vuovo dia Juda vwe uvwre re oke yena-a, tavwen oke ra taphiyoto ki rhi te re ihwo ri Juda vwo rhivwin kpo Jerusalem. Ek o rhe vwo ohwo ovu ro evu ovo, ovo che sun vwe uvwie ri Devid tavwen Osivwin re veri ro dia Mesaya na ke rhe-e. Buebun re ivie ri sun vwe ekete ri Devid vwe Jerusalem djerephia ne ihworakpo ri jegba, muwan re ayen vwo su-un. Mesaya na ovo yen che muwan rovwo sun. Oti o yena, Jihova ko vue ovie ro sun kuko vwe ekete ri Devid ne: “Kpare erhu ne uyovwi. . . . Omogeng en roye che cheko o besi e re o ro vwo asan na cha vwo rhe; oye me cha vwo ke.”—Iziki el 21:26, 27. —E muro kpahen 1 v e 2 Ivie; 2 Ikun Rivie uyovwin 10 re te 36; Jerimaya 25:8-11. ˛Idjerhe vo yen a vwo ghare Izrel, die yen phia ke uvie ive na? ˛ Die yen phia ke uvwie re uvie re orua ri Devid, diesoro? ˛ Die yen ikuegbe ri Jona yono avwanre kpahen Jihova? (Ni ekpeti na.) Oghwor edia re evien o ri Jerusalem; vwe Babilon tonphiyo 607 en 14 Ogh e Tota Womare Emraro Royen Jihova vwe emraro vwo mu re vwe ovue re edj oeguo, ega re uyota kugbe iphierophiy o re Mesaya na vwophia re ivie ri Juda ve ivie re Izrel vwo O KEsuen, re eshare evo da vwoma eko phia, e se ayen emraro na. Eshare nana re vwe ovue re Ogh na, vwo en e vwophia esegbuyota kugbe uduefiogbere re oghe resan. Roro kpahen evue ene re emraro nana vwophia. Oke gron1. Oghwor o ri Jerusalem. gron a ke ghwor oyen omra o Jerusalem, ro Aizaya ve Jerimaya vwo reyo orho-esio na vwophia. Ayen nabo dje oboresoro Ogh en e vwo muophu kpahen ihwo ri Jerusalem. Iruemu re ega re efian, umiovwo, kugbe ozighi re ihwo gbe, djerephia ne eta re ayen tane ayen ga Jihova, ofian.—2 Ivie 21:10-15; Aizaya 3:1-8, 1626; Jerimaya 2:1–3:13. ogheresan ro che vwo phi orere na kpa robo.—Aizaya 44:24–45:3. 3. Echa re Mesaya na kugbe obo ro che rhieromr e. E che vwie Mesaya na vwe orere re Betl (Maika 5:2) O eh em. cha dia ohwo ro vwomakpoto, ro cha gua eket (Zekaraya ek et e ro Jerusalem. 9:9) Dede ne o pha dend en, o che titi-i, ihwo buebun je cha sion. (Aizaya 42:1-3; 53:1, 3) O che ghwu ughwu re oja. Ona na ko mudiaphiyo ne oyena yen cha dia oba re akpeyeren royen? Ejo, kidie ughwu royen na cha nerh e ihwo buebun vwo evwoghovwo re imwemwu rayen. (Aizaya 53:4, 5, 9-12) Evrenushi royen ovo yen se ru onana. 2. Erhomavwomu e re ega re uyota. 4. Usuon ri Mesaya na vwe otorakp o se sun omobo na eje. Ihworakpo ri jegba Egbukpe 70 yen cha wanvre tavwen e ki siobonu ihwo re Izrel vwo ne evien vwe Babilon. Ke ayen che rhivwin kpo Jerusalem, je rhoma bon ri uwevwin re ega Jihova. (Jerimaya 46:27; Emos 9:13-15) Aizaya mraro ne Sairos yin che phi Babilon ihwo re Izrel kparobo, ji siobonu ne ayen ra rhoma bon uwevwin re ega re Ogh rugba omare ikpe en e na. Onana 200 vwo wan nu. Aizaya tobo dje idjerhe rayen vwor e che e ufuoma-a, ek evu ovo, se Mesaya ro dia Ovie na, Om o re Ovie re Ufuoma. (Aizaya 9:6, 7; Jerimaya 10:23) Vwe oto re usuon royen, omamo oyerin kugbe cha dia uvwre re ihworakpo ve eranvwe na. (Aizaya 11:3-7) Oga che no kare kare. (Aizaya 33:24) Ogh en e che mu ughwu ro bed e. (Aizaya 25:8) Oke yena, ihwo ri ghwuru che vren ne ushi vwe otorakp o na.—Daniel 12:13. —E muro kpahen ebe r e Aizaya, Jerimaya, Dani el, Emos, Maika, v e Zekaraya. ˛ Oka re evue vo yen emraro re Ogh en e vwophia? ˛ Mavo yen emraro na mraro re oghwor kugbe o r e Jerusal em erhomab on royen? ˛ Die yen emraro ri Jihova ta kpahen Mesaya na ve obo ro che rhieromr e? ˛ Mavo yen emraro na dje obore usuon ri Mesaya na cha dia vwe otorakp o na? Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya ˘ Jerimaya ˘ Uvwerhe ˘ Izikiel ˘ Daniel ˘ Hosia ˘ Joel ˘ Emos ˘ Obadaya ˘ Jona ˘ Maika ˘ Nahum ˘ Habakok ˘ Zefanaya ˘ Hegae ˘ Zekaraya ˘ Malakae ˘ Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia 539 Sairos phi Babilon kparobo 537 Ihwo ri Ju rehe edia re evien, rhivwin kpo Jerusalem 17 A rhoma bon igbeh e ri Jerusalem; 455 B.C.E. otonphiy o re idughwren 69 re ikpe Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie ˘ Ezra ˘ Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jeremaya Uvwerhe Izikiel ˘ Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia 18 Ovo Re Mu Kpo Evien 15 Omraro Mre Emramre Kpahen Obaro Na Daniel mraro kpahen Uvie Ogh en ri e kugbe echa Mesaya na. Babilon sheri D ANIEL, oyen eghene ro vwo uvi oy e muro kpo evien onregan, vwe Babilon tavwen a ke ghwor o Jerusalem. Oke ra vwo ghwor o Juda, Daniel ve ihwo ri Ju efa re mu kpo evien e vwo omuvwi vwe edia evo. Oke grongron re Daniel dia Babilon na, Jihova bruba ke mamo, o tobo sivwon oke re vwo do phiyo unu re ikpohrokpo, o je mre emramre buebun kpahen obaro na. Aroemr e ri Daniel ro ma ghanre kparobo shekpahen Mesaya na ve usuon Royen. Daniel ri Mesaya rien kpahen oke na cha vwo rhe. A vue Daniel kpahen oke re “O ra vwe ori te na, Osun” na, cha vwo vwomaphia vwok e ihwo re Ogh en e; vwo ne oke ra vwo vwe iji na phia ne a ra rhoma bon a cha igbeh e ri Jerusalem mre udughwren e ighwren 69 re ikpe. Ed yehe udughwren udughwren ovo; re ikpe ke rha he egbukpe ighwren. A vwe iji yena vwophia oke grongron ravwo mre oke ukpe ri 455 B.C.E. re Daniel nu, oyen yena rhe, “edidjana” E de kere ne oke 69 ro dia ikpe 483, vwoba vwe 29 C.E. Avwanre cha mre obo re phiare vwe ukpe yena vwevunre uyovwinrota rovw o kpahen onana. Daniel je mraro kpahen Mesaya na ne, “ka cha nyavwo kufia,” yer e e che hwe, ro vwo si imwemwu no.—Daniel 9:24-26. Mesaya na cha dia Ovie vwe odjuDaniel vwu. Vwe emramre re ogheresan, da mre odjuvwu ro rhiephiyo, o da mre Mesaya na, re seri ne “om o r e ohwo,” ro bru Jihova ra vwe ekete royen. Jihova da “vwe isuesun ke, kugbe urinrin ve uvie.” Uvie yena cha dia bed e. Daniel je rien emu ofa ro vwerhoma kpahen Uvie ri Mesaya na, oyeh e, ihwo efa che nene Ovie na sun, e se ayen ne, “ihwo efuanfon re O ro Me kpenu ejobi.”—Daniel 7: 13, 14, 27. Uvie na cha ghwor o isuesun re akpo vwok nana. Ogh en e vwe egba e Daniel rovw ro tighi o fan oto re evwerhen ovo ew ro dia ovie ri Ba en re Nebukadreza bilon. ro vwo Ovie na mre oma rode ovo uyovwin re oro, udu ve abo royen idon o ofuanfon, evun ve ekpoghowo royen ero vwo, igbawo royen utehru, awo royen asan evo utehru asan evo ophi en. Oragha ovo de bru ne ugbenu ovo, o de she teye awo re oma na, o da guogh o ibribro. Daniel djere fioto ne eb ere sansan re oma na mudiaphiyo egba re usuon re akpo na re cha vwo kpahen ohwohwo, Babilon yen cha tuonphiy o ro dia uyovwin re oro na. O je mraro ne oke re usuon ro re egba koba de suen, Uvie re Ogh oyen en e cha vwo rhe. O cha ghwor o isuesun re akpo na ejobi. Ko che sun bed el, e bed e.—Dani uyovwin 2. oke Daniel mre oghwor o ri Babilon, yena je o ghwore. Ovie Sairos ghwor o Babilon jovwo. Vwo kirobo ra mraro royen nene aroemr 70, oyen Jeru e na, egbukpe salem re oghwor dia edia o, o ghwa vwo gba nu, ayen de vren ne oto ri Babilon kere evien yena rhivwin kpo, kidie oke yen a je vwo ghwor o Babilon. Ihwo ri Ju na da bon ve uwevwin ega Jerusalem royen womare ukecha re isun, irheren, ve emraro re fuevun. Ke die yen cha phia vwe oba re ikpe 483 na? —E muro kpahen obe r e Dani el. ˛ Die yen Daniel rien kpahen Mesaya na ve Uvie re Ogh en e? ˛ Die yen Uvie re Ogh en e che ru ke isuesun re akpo nana? 443 B.C.E. vwo wan nu, Malakae ki rhi si obe royen re 455 B.C.E. Otonphiy o re idughwren 69 re ikpe 16 Mesaya Na Rhire Jihova djerephia ne Jesu ri Nazaret yen Mesaya re veri na cha chon ihwo uko vwo vuJIHOVA ghe Mesaya na? E. Roro kpahen obore Ogh en e ruru. E si eb ere ri Baibol ra vwe Hibru vwo si na nure. Omare egbukpe ujorin ene vwo wan nu, orho rha ovo de won Meri vwevunre orere re se Nazaret roh e ubrakpo ri Galili. Amakashe ovo re se Gabrel yen vwomaphia ke, o da vue ne, womare ew en ofuanfon re Ogh en e o cha mrevun, ji vwie, dede ne om e oyen o rue. Om otob o nana yen Ovie re vuve royen phiyoto na, o ro che sun bed en e na! Ogh e che wene arho re om o na phiy o evun re Meri, oti oyena, onana cha dia Om o Ogh en e d en. Vwor e omaevwokpoto, Meri rhiaborey o owian oghanghanre nana. Oka rirhe ovo re se Josef ro kon phiyo jovwo, da rovw on re amakashe re Ogh en oke e vwo vue ne Ogh en e yen wene arho re Om o ri Meri muru na, phiyo evun royen. Ke aroemr e ro tare ne e che vwie Mesaya na vwe Betl eh em vwo? (Maika 5:2) Orere otete nana vwe omare iroko 140 vwo sheri ke Nazaret! Osun ovo vwe Rom de ji urhi ne e che kere ihwo. Dohwo dorere re de vwie yen cha ra. Oh ne orere ri oh ore Betl eh em yen Jos ef v e Meri nurhe, oti o yena, Josef de mu aye r oyen v e evun na kpo Betl (Luk 2:3) Meri de rhi eh em. vwie vwe asan re de churu eranvwe. Ogh en e de ji emekashe buebun ne ayen ra vue isuigegede evo ne om o re ghwe vwie na yen Mesaya, yer e Kristi na. Oke vwo yanran na, ihwo efa je cha mrevughe n e Jesu yen Mesaya na. Omraro Aizaya tare ne oshare ovo cha rhuer e idjerhe na phiy o vw o k e owian oghanghanre re Mesaya na cha wian na. E vwie Jesu omare 2 B.C.E. 1 B.C.E. 1 C.E. noso: A mre ukpe fefe-e 29 C.E. Jesu bromaphiyame (Aizaya 40:3) Oshare yena yen Jon ro bru ihwo phiyame na. Oke ro vwo mre Jesu, o de kperi: “Nighe, Omogegede re Ogh en e, ro ghwa imwemwu re akpo na nu!” Idibo ri Jon evo de ghwe nene Jesu, oke yena. Ovo usun rayen da ta: “Avwanre mre Mesaya na re.”—Jon 1:29, 36, 41. Oronvw on je phia ro rhonvwe ofa phiyo onana. Oke re Jon vwo bru Jesu phiyame nu, Jihova komobo da tota ne odjuvwu rhe. Womare ew en ofuanfon na, Jihova da vwe Jesu mu kere Mesaya na, ro vwo tane: “Onana he om o me ro je vwe, re evun roye vwerhe ovwe.” (Matiu 3:16, 17) Mesaya re veri na, rhire! Oke vo yen onana vwophia? Ukpe ri 29 C.E., oyen egbukpe 483 ri Daniel mraro royen na ghwa vwo gba. Uyota den, onana ovo usun re eronvw on ri djerephia ne Jesu yen Mesaya, yer e Kristi na. Ke ovue vo yen o che ghwoghwo vwe oke ro cha vwo dia akpo na? —E muro kpahen Matiu uyovwin 1 re te 3; Mak uyovwin 1; Luk uyovwin 2; Jon uyovwin 1. ˛ Mavo yen Jihova vwe emekashe vwo dje Jesu phia kere Mesaya na? ˛ Idjerhe vo yen Ogh en e vwo vwe Jon ro bru ihwo phiyame na vwo dje Jesu phia kere Mesaya na? ˛ Mavo yen Jihova djerephia komobo ne Om o royen na yen Mesaya na? Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu ˘ Mak ˘ Luk ˘ Jon ˘ Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika DIESOR O E VWO SE JESU OM EN E? O OGH Jihova yen Os idjerhe ro vwo e ri Jesu, ek evu ovo dia os E vwie e fen e obore ohwo vwo dia os e nonena. Jesu kirobo re oshare ve aye vwie om en o o, Ogh e yen maro. e ohwo esosu o ri Jihova mare. Vwor e uyota, oyeh (Kolose 1:15-17) Rovw o diane Jihova yen maro na, ke se se ne Os e ri Jesu. O vwo ma Jesu nu, Jihova da vwe Om vwo ma o na vwo wian kere “onotu re owena” emama icheko eje, te ere odjuvwu te ere akpo na. —Ise 8:30. Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro en 17 Jesu Yono Ihwo Kpahen Uvie Ogh e Jesu yono idibo royen eronvw on uyovwinrota buebun, je o tenrovi vuovo, oyeh e Uvie Ogh en e D IESORO Jesu vwo rhe akpo na? O da ta komobo: “Mi ji re gbe ikun esiri re uvie Ogh en e ke irere efa rhe; fiki re onana e vwo ji vwe rhe.” (Luk 4:43) Roro kpahen eronvw on re ene Jesu yono ihwo kpahen Uvie na, ro dia uyovwinrota re aghwoghwo royen na. “Ko yan wan . . . eko na, ro ghwoghwo jo gbe iyenr e esiri re uvie Ogh en e.” —Luk 8:1 Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae ˘ Matiu ˘ Mak ˘ Luk ˘ Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia 1. Jesu yen cha dia O v i e n a . J e s u t a r o phephen e Me ne oyeh saya na. (Jon 4:25, 26) O ji djephia ne oyeh e Ovie re omraro Daniel mrere vwevunre emramre na. Jesu vue idibo royen ne o che chidia enu re “ekete re urinrin roye” ayen ji che chidia ekete rayen. (Matiu 19:28) O se eko re ihwo nana ne ayen “imige gede,” o da je tane o ji vwo “igode efa,” re dia evunre eko nana-a.—Luk 12:32; Jon 10:16. 2. Uvie Ogh en e che titi orhien-ebro abavo. Jesu djerephia ne Uvie na che si oshenye ejobi no, womare orufon re ode ri Jihova Ogh en e; o ji che si ekan ejobi re Eshu hwarhie rhe ode na no. Ekan na ejobi ro hwarhie rhe ode na vwo ne oke re evw osu o re Iden. (Matiu 6:9, 10) Jesu yono kohwo kohwo, te eshare te eya, ivwiogbere ve edafe. Dedevwo ne ihwo re Izrel yen e jiro bru rhe, o ji ghwoghwo ota na ke ihwo efa. Vwo fen re oke royen, Jesu e ilori ega ni ohwo rue e. 3. Uvie Ogh en ovo e cha dia eb ere re akpo na-a. Ihwo buebun vwobo vw e oseghe r e usuon oke r e Jesu vwo he otorakp o na. Ekuot o ofa yen suen re ihwo orere ro nurhe. Je oke vwo guon o ne o vwobo vwe usuon re oke yena, o de siomareyo. (Jon 6: 14, 15) O vue osun ovo n e: “Uvie me dia o re akpo nana-a.” (Jon 18:36) O da rha ta ke idibo royen ne: “Ovwan rha dia e re akpo na-a.” (Jon 15:19) O rhonvwe ke idibo na ne ayen vwe ekuakua re ofovwin vwo chocho roye en.—Matiu 26:51, 52. 4 . U su on r i J e s u ch a d i a o r e cha vwe egu on o. Jesu veri ne oyen urovwoma vwo ke ihwo, ji ru oghwa rayen pharhe. (Matiu 11:28-30) O ru nene ota royen. O ke ihwo uchebro ri shekpahen enwan, oyerinkugbe rayen ve ihwo efa, ravwo kenoma ke egu on o ri igho, ve obo re se vwo vwo omavwerhovwen. (Matiu, uyovwin 5-7) Ko hwo kohwo se brora, tobo te ihwo re shenye dede, kidie o dje egu on o phia; ayen vwo imuero ne o che dje eroroke vwo ke ayen, ji brogh o phiyo ayen oma. Jesu cha ghene dia omamo re Osun! O vwo idjerhe ofa re Jesu vwo yono ihwo kpahen Uvie Ogh en e. O ru igbevwunu buebun. Diesoro? Je e roro kpahon. —E muro kpahen ebe r e Matiu, Mak, Luk, v e Jon. ˛ Idjerhe vo yen Jesu vwo yono ihwo ne oyeh e Ovie re usuon ri Mesaya na? ˛ Idjerhe vo yen Jesu vwo djephia ne usuon royen cha vrabo re oshenye? ˛ Mavo Jesu vwo djephia ne Uvie royen dia eb ere ovo re akpo na-a? ˛ Idjerhe vo yen Jesu vwo djephia ne usuon royen na, or e egu on o? 20 29 C.E. Jesu ton aghwoghwo re Uvie Ogh en e phiyo Jesu sane idibo 12 royen; O ta Ota re otu vwe Ugbenu 31 18 Jesu Ru Emu Igbevwunu Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu Womare emu igbevwunu, Jesu dje obo ro cha vwe egba royen vwo ruiruo wan kere Ovie E vwe egba vwo ke Jesu vwo O GHru ENer onvw on re ihworakpo che se ru-u. Jesu ru emu igbevwunu buebun, oke buebun o ruo vwe irharo re ihwo buebun. Igbevwunu nana djerephia ne Jesu vwo egba ro vwo phi oba phiyo ebenb en re ihworakpo se si no-o. Roro kpahen idje evo. Jesu ke ihwo omamo emu ve udi. Igbunu resosu o re Jesu ke ru, oyen o vwo wene ame phiyo omamo udi. Vwe abo ive ofa, o da vwe ikara ve erin tutu no vwo gher e otu gbidi gbidi. Vwe edia ive nana ihwo na mre emu buebun re, o de ji cheko dede. Jesu sivwin ega. Jesu sivwin ihwo ri vwo “dohwo doghere re emiavwe roye.” (Matiu 4:23) O sivwin irhuero, idin, ehonvwoti, ihwo ri she ewenw en, ikpono, tobo te ihwo ri krun abo ve awo. O vwo oga ro benr vuovo e e sivwo-on. re Jesu fuen ogb ogh o re abadi. Oke Jesu ve idibo royen vw o h e ok o vw e Urhie re Galili, sievu na odju rode ovo da tonphiyo. Osho ko mu idibo na. Jesu vwo ni ogb ogh o na, o da tane: “Fo, wo dia riei. Aphopho na da fo, ef o ri riei rode da rhe.” (Mak 4:37-39) Vwe oke ofa, o yan vwe enu ame na vwe oke re ogb ogh o rode je vwo hero.—Matiu 14:24-33. Emekashe re idebono. Emekashe nana vwo egba no avwanre shesheri. Ihwo buebun se sioma rayen ne abo re emekashe nana re dia evweghren re Ogh en buebun Jesu da e na-a. Je oke dje ayen ne oma re ihwo, ayen rhe se sun ihwo na ofa-a. Jesu djosho raye en. Ukpere oti osho ri Jesu yen oyen, mu ayen kidie ayen rien ogangan ro rhere. Ughwu. Kirobo ro hepha d en, ughwu oyen “ovweghr e ro ka uko,” re ohworakpo se phi kparobo15:26) o. (1 Kor ent Ek Jesu rhovw on evu ovo, ihwo ri ghwur u ker e om re ayeuku na oshare ve om ot e ro ghwu je os e ve oni royen vwo. Vwe oke ofa, Jesu rhovw on ugbeyan oghanghanre royen Lazaros ne ushi vwe irharo re ihwo buebun ri vwere uvweri, dede ne oshare nana ghwuru e ene re! Ivwighr en ri Jesu dede tobo ed vwo omr evughe re igbevwunu nana. —Jon 11:38-48; 12:9-11. Diesoro Jesu vwo ru igbevwunu nana eje? Ihwo ro rhovw onre na je rhoma ghwu? E, ek igbevwunu re Jesu evu ovo, ruru na, ghwa erere rhe. E nerh e avwanre vwo imuero ne aroemr e na eje ri shekpahen Usuon ri Mesaya na che rugba. Ofori ne e vwo ew en ivive kpahen Ovie re Ogh en e vwo mu na-a, kidie a rienre ne o se si owenvwe, oga, imuosho kere e re ogb ogh o abadi, emekashe re Idebo no, yer e ughwu komobo, vwo no. O en ro vwo djerephia ne Ogh e ker e egba ru eronvw on tioyena. —E muro kpahen ebe r e Matiu, Mak, Luk, v e Jon. ˛ Idjerhe vo yen Jesu vwo djephia ne o vwo egba ro vwo phi oba phiyo owenvwe? oga? ogb ogh o re abadi? emekashe re Idebono? ughwu? ˛ Die yen emu igbevwunu re Jesu ruru na djephia kpahen oke ro cha obaro na ro che vwo sun oto rakpo na? Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hagae Zekaraya Malakae Matiu ˘ Mak ˘ Luk ˘ Jon ˘ Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia 21 32 Jesu rhovw on Lazaros ne ushi Nisan 1, 33 C.E. Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae ˘ Matiu ˘ Mak ˘ Luk Jon ro 19 Jesu Mraro Kpahen Oke Cha Obaro Na Jesu mraro kpahen eronvw on re cha phia ra cha vwo rien ne o rhire kere Ovie kugbe ra cha vwo rien ne oba re akpo na tere V WE enu re Ugbenu re Oliv, a sa mre erhuvwu ri Jerusalem ve uwevwin re ega na, vwe etiyin iyinkon ri Jesu ene de bro rhe re ayen vwo no kpa hen obo ro tare jovwo. Jesu tare ne a cha ghwor roh o uwevwin re ega e Jerusalem na. O je vue ayen kpahen “oba re akpo na.” (Matiu 13:40, 49) Oti oyena, iyinkon na ke nor o ne: “Korh o re cha dia oka re echa re om o re ohwo, kugbe oba re akpo na?”—Matiu 24:3. on Jesu da vue ayen kpahen eronvw re cha phia tavwen a ke ghwor o Jerusal em. Ek ovo, eta r oyen na evu je rionbo kpo oke ro cha obaro na. Aroemr e royen na ji che djobote akpo neje. Oka re Jesu mraro kpahen na churobo si eronvw on re cha phia ve obore akpo na cha dia vwe oke yena. Oka yena cha nerh o na e ihwo rehe otorakp rien ne, Jesu rhire kere Ovie vwe odjuvwu. Koyen oka na che djephia ne Ji hova Ogh en e vwe Jesu mu Ovie re OKA R E ORHIRE RI KRISTI Jesu taro ne a cha mre oka ro che djephia ne oke re Ogh en nana sikere e cha vwo ghwor o akpo obrabra re. Ihworakpo mre orugba re aroemr e re Jesu nana, vwo ne oke I rhe. Eronvw on re Ofovwin re Akpoeje sansan re phia vwevunre akpo na vwe ega, usuon, ve eronvw on efa, ghwe djephia ne avwanre siek er e oba re eyeren nana kpatakpata. Jesu vue idibo royen ne, ayen ki se vwo usivwin, ayen ke “rher e vwe oke ejobi,” ji brorhien re ayen vwo ka eb en 21:36; ere re usuon Ogh e.1—Luk Matiu 24:3-14. 1 Wo da guon 86 o evue efa kpahen aroemr e ri Jesu, ni aruebe 95 re obe na What Does the Bible Really Teach? re Iseri ri Jihova te yenre. Usuon ri Mesaya na re. O ji che mudiaphiyo ne Uvie na che si orukuruku no ker ekp e, o me rha hwarhie ufuoma vwo ke ihworakpo. on Eronvw ri Jesu mraro royen na yen a cha vwo rien ne avwanre he oke oba na re, kugbe oka ravwo rien ne akpo kpokpo na sike re re. Jesu djunute eronvw on re cha phia vwe akpo na oke r o da ton usuon phiyo nu vwe obo odjuvwu, eronvw on kere ifovwin, owenvwe, eto re cha bere, ve ega sansan. Ihwo rha cha yonr on urhi-i. Idibo ri Jesu che ghwoghwo iyenr en en esiri re Uvie Ogh e vwe akponeje. Enana eje che kuphiyo vwevunre “ukpokpogho” rode ra je mre oghere royen devo-o na.—Matiu 24:21. Mavo yen idibo na cha vwo rien ne ukpokpogho na siek er e re? Jesu da tane, “Ovwan gba karoho re ite re owe na.” (Matiu 24:32) Eghon re urhe owe na da dje ebe re, koyen oke re uvo tere. Vwe idjerhe vuovo na, eronvw on na eje ri Jesu tare na da phia vwe uvwre re oke vuovo, ayen gba ri en n e oke oba na ed e siker e re. Os e na ovo yen ri en ve unoke r e ukpokpogho rode na cha vwo tonphiyo. Oti oyena, Jesu da vu e idibo royen: Ovwan “rher ki e ra ne erhovwo: die ovwan rien ro vwo te-e.”—Mak oke 13:33. —E muro kpahen ebe r e Matiu uyovwin 24 v e 25; Mak uyovwin 13; Luk uyovwin 21. ˛ Die yen idibo ri Jesu je guon o rien kpobaro phiyo? ˛ Die yen oka re Jesu tota kpahen na mudiaphiyo, ke die yen eronvw on evo ro djunute vwevunre oka na? ˛ Uchebro vo yen Jesu vwo ke idibo na? 22 Nisan 1, 33 C.E. (Nisan vwe oke avwanre na, oyen uvwre re March ve April) E hwe Jesu Nisan 14 Nisan 16 Jesu vrenushi 20 E Hwe Jesu Kristi Jesu ton ore kpokpo phiyo; a sher e, e ji hwe vwo ruiruo re aghwoghwo ve JESU eyono royen vwe akpo na omare egbukpe erha gbe ubro nu, o da rhe rien ne oke ro che vwo ghwu siker e re. Ilori ega ri Ju na guon o obore ayen vwo hwe, je osho re ihwo na mu ayen kidie ihwo na vwo imuero kpahen Jesu ne omraro o rue. Ek Eshu da rieri evu ovo, e ovo usun re idibo 12 ri Jesu na, vwo she, oyeh e Judas Iskariot. Ilori ega na veri ne ayen cha vwe idon o efuanfon 30 vwo ke Judas sier e o da she ke ayen. Vwe ason ro koba, Jesu de koko idibo royen vwo ke ore re Owanvr en na. Oke re Judas vwo ne uvwre rayen nu, Jesu da ton ore kpokpo ovo phiyo, re se Emu Ovwonvw on re Orovwori Na. O da reyo ikara na, nerhovwo phiyo, o da gharo ke idibo 11 ri cheko na. O da tane: “Onana he oma me ra vwo ke we. Ru onana vwo karoho ovwe.” Eriyin o ji ru k e uko re udi na, ro vwo tane: “Onana obara me re oph o na.”—1 Kor o okpokp ent 11:23-25. O vwo eronvw on buebun re Jesu guon vwe ason yena. o vue idibo royen O ke ayen iji kpokpo ne ayen vwo egu on o re ohwohwo. O da ta: “Vwe oma re onana koye ihwo ejobi vwo rien ne ovwan ghine idibo me, o da diane ovwan guon o ohwohwo.” (Jon 13:34, 35) O je vue ayen ne e je eronvw on re cha phia na kpokpo ayen ew e en. Jesu nerhovwo gangan vwo ke ayen. Ayen vwo so ine ujiri nu, ayen de kpo ogba re Getsimani vwe ason yena. Vwevunre ogba na, Jesu de shigue, o da nerhovwo ke Ogh en e ne oto re ew en royen rhe. O rhe kri-i, isodje, irher en, ve ihwo efa buebun ri mu ekuakua re Nisan 30, 33 C.E. ohonre de rhi mu Jesu. Judas da ra fion fion unu ri Jesu, ro die oka ro vwo dje Jesu ke ayen. Isodje na vwo mu Jesu, idibo na da dje. Oke rovw o he aguare rode ri Ju na, Jesu da tane oyen Om en o Ogh e. Aguare na de bruhwe ne o tota re egua, oti oye na, o fo ughwu. Ayen de mu Jesu bru Ponti os Pailet ra, ro dia Osun re Rom. Dede ne o mre abe vuovo vwe obo ri Jesu-u, je o phi Jesu phiyo abo re ihwo na ri kpere ne a teyon hwe. Isodje ri Rom de muo kpo Golgota ra kanro mu urhe roja. Sievu na, ovo ebri de mu vwe ogheruvo na. Besi e ovwonvw on vwo te, Jesu de ghwu, oto na de rhi kpogho gangan. E de muo re shi phiyo unu re oragha. Ed e ro vwo kpahon, irheren na de din anurhoro re ushi na, ji phi isodje phiyo ne ayen rher e. Ushi na yen Jesu cha dia bed e? Ejo. A cha mre igbunu ro ma rho kpa robo. —E muro kpahen ebe r e Matiu uyovwin 26 v e 27; Mak uyovwin 14 v e 15; Luk uyovwin 22 v e 23; Jon uyovwin 12 re te 19. ˛ Ore kpokpo vo yen Jesu tonphiyo? ˛ Eronvw on vo yen phiare tavwen Jesu ki rhi ghwu? Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu ˘ Mak ˘ Luk ˘ Jon ˘ Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os EDIA OGHANGHANRE RI JESU Ughwu ri Jesu na pha ghanghanre vwok e orugba re oh ore ri Jihova. E vwie Jesu gbagba womare ukecha re ew na, oti o riabe re ughwu-u. en ofuanfon oyena, Ek o ghwu ke avwanre rere e se vwo vwo evu ovo, uphen re arho ri bed e, je riavwerhen re akpeyeren re Adam kufia.1—Matiu 20:28; Luk 1:34, 35; Jon 3:16, 36; 2 Pita 3:13. 1 Wo da guon ri Jesu, ni o rien kpahen ughwu re otanhirhe aruebe 47-56 re obe re se What Does the Bible Really Teach? Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae ˘ Matiu ˘ Mak ˘ Luk ˘ Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti Re! 21 Jesu Vrenushi Jesu vwomaphia ke idibo na rere o vwo yono ayen, je bon ayen gan ghwuru, ed e erha vwo wan nu, JESU eya evo re dia idibo royen da mre ne oragha ro rhurhu anurhoro re ushi na rha heroushi na ofefe! o. Vwoba, Emekashe iv e da vwomaphia k e ayen. Ovo da tane: “Jesu ri Nazaret ... na ovwan guon (Mak 16:6) o, o vrenre.” Eya na rhe hwoke-e, ayen da dje ra vue idibo na. Ayen da mre Jesu vwe idjerhe. O da ta ke ayen ne: “Wa dje osho o! Ovwan ra vue imoni me ri cheko ne, ayen wan fi Galili, ke oboyi ayen da mre vwe.”—Matiu 28:10. Vwe ed yena, idibo royen ive e vuovo yan ne Jerusalem kpo oko re Emaos. Oshare ovo da vwe oma ba ayen, o da no ayen obore ayen tota kpahan. Osha re yena yen Jesu ro vrenushi na, o vwo maphia ke ayen vwe ugboma re ayen se vughe esosu o o. Vwor e omaemuophiyo, ayen da vue ne ayen tota kpahen Jesu. Oshare na ko dje fioto ke ayen eronvw on ri Baibol na ta kpahen Mesaya na. Vwor e uyota, Jesu ru orugba re aroemr e na eje ra mre kpahen Mesaya na.1 Idibo na vwo mrevughe ne oshare na yen Jesu ra rhovw on ne ushi na, o da ranvwie ne ohri rayen. 1 Wo da guon o mre aroemr e evo ri shekpahen Mesaya na ri Jesu rugba, ni aruebe 17-19 re ibrosho nana, kugbe aruebe 199-201 re obe re se What Does the Bible Really Teach? EW NA EN OFUANFON Ew re Ogh en egba ro ma rho en ofuanfon e, oyen vwe akpo ve odjuvwu. Ew na yen Jihova en ofuanfon Ogh en o je reyo e vwo ma akpo ve odjuvwu na, oyen vwo si Baibol na. Oyen jehe egba revwo ru emu igbunu na eje re se kpahen vwe uyovwinrota nana, ma rho, evrenushi re Jesu Kristi kere ohwo re ew en. —Jen 1:2; 2 Samuel 23:2; Iruo Re Iyinkon esis Na 10:38; 1 Pita 3:18. Idibo ive na de ghwe rhivwin kpo Jerusalem. Ayen da mre idibo icheko na ri siomakoko vwe uwevwin ovo. Oke re ayen vwo gbikun re obore ayen mrere, Jesu da ghwa vwomaphia. O de gbe idibo na unu mamo! Jesu da no ayen ne: “Kidie ovwan vwo no enano vwe udu re ovwan?” “Ene e siro ne Kristi na cha reoja vwe ed e rerha ko vren ne ughwu.”—Luk 24:38, 46. Ro vwo vrenushi nu, Jesu vwoma phia ke idibo na oke sansan, vwe ed e 40. Vwe oke ovo, o vwomaphia ke ihwo re vre 500! O sa diane oke nana yen o vwo vwe owian oghanghanre ovo vwo ke ayen ne: gba yan “Ovwan ran re we re yono ihwo re akpo na ejobi . . . we yono ayen vwo rien oto re imu na ejobi re dje ke ovwan na. Nighe, me ve ovwan hero vwe oke ejobi, rhiri rhi te oba re akpo na.”—Matiu 28:19, 20. Vwevunre echidioto ro koba ro ve idibo 11 na vwori, Jesu de ve ke ayen: “Ovwan che vwo egba si e r e Erhi Ofuanfon [ew NW] na de en ofuanfon, bru ovwan rhe nu; ovwan ke cha dia iseri me . . . rhiri re te oba re akpo na.” (Iruo Re Iyinkon Na 1:8) O vwo ta ona na nu, Ogh en e da kparo kpo odjuvwu, irharheghe na de rhurho. —E muro kpahen ebe r e Matiu uyovwin 28; Mak uyovwin 16; Luk uyovwin 24; Jon uyovwin 20 v e 21; 1 Kor ent 15:5, 6. ˛ Mavo yen idibo ri Jesu vwo rien en ne Ogh e rhovw on Jesu ne ushi nure? ˛ Die yen Jesu nabo dje fioto ke idibo royen ive oke re ayen vwo kpo Emaos? ˛ Iji vo yen Jesu vwo ke idibo na tavwen a ke reyo kpo odjuvwu? 36 Konili os kurheri e Nisan 30, 33 C.E. Sivan 6, 33 Pentik ost; e ku ew en ofuanfon ku iyinkon na (Sivan vwe oke avwanre na, oyen uvwre re May ve June) 22 Iyinkon Na Ghwoghwo Ota Na Ve Uduefiogbere Inene-ri-Kristi na de rhi bunphiyo dede ne ayen rhieromr e omukpahen vwo kpo odjuvwu nu, ed e O KEihwere Jesu re kpahero, iyinkon ri Jesu ri te 120 de koko vwe uwevwin ovo vwe Jeru salem ost, oke re Ore ri Pentik ukpe ri 33. Sievu na edo ovo ro hoh ovo o odju rode, da von uwevwin na. Vwor e igbevwunu, iyinkon jo na ke je ejaje re ayen rienre vwo-o. Die yen so onana? Ogh en e ku ew royen ku idibo na. en ofuanfon Ihwo buebun ri ne ekuot o sansan rhe ore na, he otafe. O de gbe ayen unu re ayen vwo nyo idibo ri Jesu re nabo je ejaje rayen fioto. Pita vwo djekpahen obo re phiare na, o da rionbo kpo aroemr e ri Joel ro tare ne, Ogh en e che “ku” ew royen ku ihwo ejo en ofuanfon bi, ro che mu ayen vwo ru eronvw on sansan. (Joel 2:28, 29) Iruo re igbunu nana re ayen ruru womare ew en ofuan fon na, nerh e a rhe rien ewene rode ovo ro vwomaphia: Ogh en e si aroesiri royen vwo ne ihwo ri Izrel vwo kpo ukoko re Inene-ri-Kristi kpokpo na. Ihwo re guon o ga Ogh en e vwe idjerhe ro guo nore, ke dia idibo ri Kristi. Ek idibo na rhieromr e omu evu ovo, kpahen, e de mu ayen phiyo uwodi. Je vwevunre ason, amakashe ri Jihova de rhie ech e re uwodi na, o da vue ayen ne ayen yanran re ruiruo re aghwoghwo na. Oti ayen ghini ru vwe urhio oyen ke. Ayen da ro uwevwin re ega na re yono ihwo iyenr en esiri ro shekpahen Jesu. Ivun de rhi miovwo ilori ega na, ayen da vue idibo na ne ayen dobo re aghwoghwo na ji. Vwor e uduefiogbere, idibo na da ta: “Avwanre se mu ogh o ke Ogh Re en e no ihwo re akpo.”—Iruo Iyinkon Na 5:28, 29. Omukpahen na ko rhe ganphiyo mamo. Ihwo ri Ju evo de gun efian kpahen Stivin, ayen de phio hwe. Oshare ovo re se, Sol ro dia ohwo ri Tasos, oyen mudia ne e hwe. Vwo ne etiyin, o de kpo Damaskos rere o vwo mu idibo ri Jesu rehe oboyin. Oke ro vwo yanran, enu na da nyavwaro muo ve upho ro tare ne: “Sol, Sol, die soro wo vwo mu uvwe?” Elo re enu na de rhuero royen, Sol da tane: “We ono vwo?” Upho na da kpahen: “Mevw e Jesu.”—Iruo Re Iyinkon Na 9:3-5. Ed e erha vwo wan nu, Jesu de ji odibo royen re se Ananayas ne o re rhie ero ri Sol. Sol ko rhi bromaphiyame, o de ghwoghwo kpahen Jesu ve uduefiogbere. Ka rhe rien on phiyo oyink Pol, o da rhe dia ohwo ve oruru vwe ukoko re Inene-ri-Kristi. Ihwo ri Ju ve Samaria eyen idibo ri Jesu ghwoghwo ota na ke jovwo. Amakashe ovo da vwomaphia ke Konili os, ro dia isodje ri Rom, ohwo ro djosho re Ogh on en e, ne o ji ikon re se oyink Pita. Pita ve ihwo efa de kpo uwevwin re Konili os re ghwoghwo ota ke ve orua royen eje. Oke re Pita vwo tota, Jihova de ku ew na kue igiye ri kurhe en ofuanfon rie na, oti Pita da tane e bru ayen oyena phiyame vwe ode ri Jesu. Idjerhe re arho ri bed e na ko rhi rhiephiyo ke ihwo re egborho na eje. Ukoko na muegbe re ra yen vwo ruiruo re aghwoghwo na vwe akponeje. —E muro kpahen obe r e Iruo R e Iyinkon Na 1:1– 11:21. ˛ Die yen phiare vwe Ore ri Pentik ost? ˛ Omukpahen vo yen idibo ri Jesu rhieromr e? ˛ Mavo idjerhe re arho na vwo rhiephiyo vwo ke ihwo re egborho na ejobi? Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na ˘ Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia 25 omare 47-48 Oyan re aghwoghwo ri Pol o resosu omare 49-52 omare 52-56 Oyan re aghwoghwo ri Pol rive Oyan re aghwoghwo ri Pol rerha 60 C.E. Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Hosia Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon ˘ Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti 23 Iyenr en Esiri Na Ro Akpoeje Pol o sansan vwe oyan aghwoghwo royen wan urhie ve ekuot P OL ghwe vwo kurheri e nu, o da ton iruo aghwoghwo na phiyo ve oruru ogangan ro vwo ghwoghwo kpahen Uvie Ogh da nerh en e, onana e o hirharoku omukpahen ogangan kirobo ro rue ke ihwo efa jovwo. Je o sioma uko-o, o yan iroko buebun ro vwo ghwoghwo iyenr en esiri re Uvie na, re Ogh en e che vwo ru orugba re oh vwo ke ihworakpo na. ore royen Vwe oyan esosu o royen, Pol de sivwin oshare ovo re vwiere kere ukpono vwe Listra. Ihwo re orere na ki se Pol ve oriv e royen Banabas ne ayen eghen e. Ihwo na ke guon o ze izobo ke ayen, ek evu ovo o ben ke Pol ve Banabas re ayen vwo dobo re ihwo na ji. Je, vwo nene obore ivwighren ri Pol vue ayen, ihwo nana vuovo na de phi Pol re ughwu. Pol te edia ghwuru-u, o tobo rhoma rhivwin kpo orere na ra bon na gan. iniovo Inene-ri-Kristi ri Ju evo tare ne Inene-riKristi re ekuot o efa yonr on evo usun re Urhi ri Mosis na. Pol de mu ota na vwo rhe iyinkon na ve ekpako rehe Jerusalem. Oke re ayen vwo fuer en ota nana womare Isiesi na ve ukecha re ew Ofuanfon en ofuanfon na, ayen de si rhe ikoko na ne ayen kenoma ke edjo eg ve o, eri o re obara eranvwe ro churughwu kugbe ofanrhi en. “Imu nana” pha eghanghanre, ek evu ovo o di e o mudiaphiyo ne ohwo ro rue ayen yan nene Urhi ri Mosis na-a.—Iruo Re Iyinkon Na 15:28, 29. Vwe oyan rive royen, Pol de kpo Biria, ra rien Ihwo ri Ju phiyo Greece nonena. re dia oboyin nabo rhiaborey o ota na, ayen da fuer na ked en Isiesi Ofuanfon e ked ghini uyota. Abo e se uyono royen ofa, Pol fi de ne orere yena kpo Atens kire omukpahen. Pol ve da tota ro vonre egba vwe irharo re egbaerianrien ride rehe Atens, r o dia udje r e obo ra savwo tota ve aghengh en, oniso, kugbe imu ero. Ro vwo ne oyan rerha royen rhe nu, Pol de kpo Jerusalem. Ro vwo te uwevwin ega na, ihwo ri Ju evo da ton ozighi-egbe phiyo kidie ayen guon o hwe Pol. Isodje ri Rom de gbowophiy o, ayen de muo phiyo ogba. Ro vwo dia omot o ri Rom na, P ol de gun ek vwe obaro re Osun ri en unu royen Rom re se Feliks. Ihwo ri Ju na sa mre emu vuovo vwo yonr Pol o on. guon ore ne Osun ri Rom ofa phiyo abo phi oyen re ihwo ri Ju-u, oti o da ta: “Mi mu oyena edj o me rhe Siza,” Fest os da kpahen ke ne: “Obo ri Siza koye wo cha ra.”—Iruo Re Iyinkon Na 25:11, 12. A da vwe oko vwo mu Pol kpo aguare roh e Itali. Ayen vwo yanran, oko na de shu, ayen da dia ubroto re se Molta vwe oke re ekpahen yena. Ayen vwo te Rom, o da dia etiyin egbukpe ive. Dede ne isodje rher o ji fiudugberi ruiruo re e okieje, aghwoghwo na ve oruru ro vwo ghwoghwo Uvie Ogh en e vwo ke kohwo kohwo ro kon bro rhe. —E muro kpahen obe r e Iruo R e Iyinkon Na 11:22– 28:31. ˛ Die yen phiare oke re Pol vwo sivwin ukpono ovo vwe Listra? ˛ Mavo yen a rhuer e ota ro shekpahen Urhi ri Mosis na wan? ˛ Die yen mu Pol kpo Rom, ke die yen o ruru oke ro vwo he oboyin? 60 C.E. 24 Pol Si Ileta Vwo Rhe Ikoko Na Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu Ileta ri Pol vwo ke ukoko re Inene-ri-Kristi na vwe ob ongan U KOKO kpokpo nana MASIDONIA Ileta re Pol Siri Vwe vwo ir uo oghan 2 Kor ent e 50-65 C.E. Omar 1 Timoti ghanre vwe orugba re ROM Taitos (?) ITALI Filipae Efes os oh evu ore ri Jihova. Ek o Kolose Tesalonaika vo, ayen de rhi hirhaFilimon GALESHA Filipae GRIS roku omukpahen ogan Hibru EFES OS 2 Timoti gan. Ke ayen cha sero 1 Kor ent re oy rayen vwe onregan ANTIOK Sisili KOR ENT Kolose Galesha (?) 1 Tesalonaika edia re omukpahen nana 2 Tesalonaika ro n e otafe ve evunre Rom Krit ukoko na cha na? Ileta Saipros U R H I 21 rehe eb ri Baibol ere E R I A M E na ra vwe Grik si na, vwe D I T E R A N I uchebro ve ob re ongan Jerusalem ayen guon ore vwophia. Asan re Pol de si ileta royen Pol IJIPT yin si 14 re ileta (?) A ghwa rien asan re de si aye-en nana, vwo ne obe ri Rom re te obe ri Hibru. A vwe Zefanaya ode re ihwo yer e ikoko re si ayen rhe, r e eya rayen ker e oma rayen. Eya Hegae vwo se ileta nana. Roro kpahen eta evo muogh o okokodo vwo ke eshare rayen. Zekaraya Malakae re Pol na. Emo nyeme re ese ve ini rayen, kidie si kpahen vwe ileta royen Matiu onana nerh en e oma vwerhen Ogh e. Uchebro ro shekpahen uruemu. Mak Luk Ofori n e emi ovw on vw e irhi ri Jiho Ihwo ri gbe ofanrhi en, igberadja v e Jon i ri rue imwemwu efa, “cha sa re- va vwo yono emo rayen vwe idjerhe Iruo Re Iyinkon Na 3: os on o.— Efes 5:22–6:4; Kolose uku re Uvie re Ogh en e na-a.” (Gale- re egu Rom ˘ 1 Kor sha 5:19-21; 1 Kor 6:9-11) Idibo 18-21. ent ˘ ent 2 Kor ent ˘ re Ogh en otoro Odjef iot o ra vw ophia kpahen e uyota yeren kuegbe Galesha ˘ asan re ayen nurhe-e. (Rom 2:11; Efes Efes os ˘ os oh re Ogh en sansan vwe ore e. Ekpo Filipae ˘ 4:1-6) Ayen vwe ew Urhi ri Mosis na vwe okp ovi vw o k e en rayen eje vwo Kolose ˘ vwe ukecha ke iniovo rayen re guon 1 Tesalonaika ˘ ihwo re Izrel, o e je sero rayen herh e echa 2 Tesalonaika ˘ ukecha. (2 Kor 9:7) Pol ent tare ne, “ne re Kristi na. (Galesha 3:24) O die onana 1 Timoti ˘ erhovwo ked e ked e.” Vwor e uyota, ofo- mudiaphiyo ne Inene-ri-Kristi ke cha 2 Timoti ˘ Taitos ˘ ri ne idibo ri Jihova ta ew en rayen eje yan nene Urhi ri Mosis na tavwen ayen Filimon ˘ vwo ke womare erhovwo. (1 Tesalonai ke sa ga Ogh en Hibru ˘ e e. Ro vwo sie vwo rhe Jems ka 5:17; 2 Tesalonaika 3:1; Filipae 4: Inene-ri-Kristi re dia ihwo ri Ju, Pol da 1 Pita 6, 7) Ofori ne avwanre vwo esegbuyota, tota kpahen obore Urhi na mudiaphiyo 2 Pita 1 Jon Ogh en avwanre. ve obore Jesu dia orugba re oh e ki se nyo erhovwo re ore 2 Jon —Hibru 11:6. Ogh en sansan e. Pol djerephia ne ekpo 3 Jon Jud Die yen sa chon erua uko vwo phi- re Urhi na vwe obore ayen mudiaphiyo Evw ophia vwe oke ro cha na. Kere udje, izobo kparobo? Ofori ne eshare vwo egu on o 27 Pol si ileta oke ro vwo he uwodi vwe Rom 61 C.E. ONO YEN OM O RE VERI NA? Adam ve Ivi vwo ru umwemwu nu, Ogh en e da vue or o na ne: odek “Ki mi phi eghre phiho uvwre wen ve o re aye na, Te uvwre re emo wen ve ere aye na; ko ghwie we uyovwi, ku wo rhovwo uchukowo.” 3:15) Baibol na (Jen esis djerephia ne “or o re awanre na,” oyen odek Idebono. (Evw 12:9) Je ohwo ro cha dia ophia Om en o re Ogh e veri na, yer e Osivwin na, oyen odjahon re Baibol na djephia ememerha oke vwo yanran na. Omare ikpe 2,000 re Adam ve Ivi vwo ru umwemwu nu, Jihova da tane Om o re veri na che ne uvwie re Ebraham rhe. (Jen 22:17, 18) Ikpe esis buebun vwo wan nu, oyink on Pol de djephia ne eb o re Om ere esosu o na yen Mesaya na, Jesu Kristi. (Galesha 3:16) Vwo nene obore Jen 3: esis 15 tare, a rhovwo “uchukowo” ri Jesu oke re vwo Joel Emos Obadaya Jona Maika Nahum Habakok Zefanaya Hegae Zekaraya Malakae Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na ˘ Rom ˘ 1 Kor ent ˘ 2 Kor ent ˘ Galesha os ˘ Efes ˘ Filipae ˘ Kolose ˘ 1 Tesalonaika ˘ 2 Tesalonaika ˘ 1 Timoti ˘ 2 Timoti ˘ Taitos ˘ Filimon ˘ Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud Evw ophia hwe. Ek Ogh en evu ovo, e rhovw on Jesu ne ushi, ohwo ro “rhore NW].” vwe evun re erhi [ew en, —1 Pita 3:18. Ogh en e ji vwo ew en ne ihworakpo ri te 144,000, yen cha dia eb ere rive re Om o na. (Galesha 3:29; Evw 14:1) A cha rhovw ophia on ayen ne ushi kere ihwo re ew en re ayen che vwo nene Kristi sun vwe Uvie re odjuvwu na.—Rom 8: 16, 17. O rhe che kri-i, Jesu kere Ovie rode vwe odjuvwu, cha ghwor ve emo o Idebono royen, eyehe ihworakpo ve emekashe royen. (Jon 8:44; Efes os 6:12) Usuon ri Jesu cha hwarhie ufuoma ve aghogh o vwo rhe ihworakpo eje ri nyeme. Oti ko cha ghwie or o na oyena, odek vwe “uyovwi,” ro dia oghwor o ri bed e vwo ke Idebono.—Hibru 2:14. re eranvwe re ayen rue mudiaphiyo ughwu re otanhirhe ri Jesu, ro nerh e e vwo evwoghovwo re imwemwu kare kare. (Hibru 10:1-4) Womare ughwu ri Jesu, Ogh en e de phi oba phiyo Urhi ri Mosis na.—Kolose 2:13-17; Hibru 8:13. Odjeke ro shekpahen omamo re orhu er o re ukoko. Eshare re ephiyot guon o vwobo vwe ewian re ukoko na, me dia ihwo ri vwo omamo uruemu, re je yan mu obo ra guon o mie ayen vwevunre Baibol na. (1 Timoti 3:1-10, 12, 13; Taitos 1:5-9) Ofori ne idibo re Jihova Ogh en e vwoma kugbe okieje re ayen vwo phiuduphiyo ohwo hwo awo. (Hibru 10:24, 25) Emevwa tioyena me je bon inio vo na gan, ji yono ayen. —1 Kor ent 14:26, 31. Oke re Pol vwo si ileta royen rive vwo rhe Timoti, je o he uwodi vwe Rom ro vwo herh e edj r oyen. Ihwo oeguo kren yin se fiudugberi ne kon rienre brora. Pol oke royen rhe gro-on. O da ta: “Me honre omamo re ohonre na nure, me dje one na nure, me yonre esegbuyota na nure.” (2 Timoti 4:7) O muero ne Pol ghwuru fikir e esegbuyota r oyen, om oke kren ro ghwe vwo si ileta na nu. Je ileta ro siri na, je vwe ukecha vwo ke idibo re Ogh en e re te nonena. —E muro kpahen ebe r e Rom; 1 v e 2 Kor ent; Galesha; Efes 1 v e 2 Tesalonaika; 1 v e 2 Ti os; Filipae; Kolose; moti; Taitos; Filimon; Hibru. ˛ Uchebro vo yen Pol si kpahen uruemu vwevunre ileta royen na? ˛ Odjefioto vo yen Pol kpahen orugba re vwophia oh en ore re Ogh e womare Kristi? ˛ Odjeke vo yen Pol kpahen omamo re vwophia orhu er o re ukoko na? ephiyot 28 61 C.E. tavwen a ke mre 62 om o os e ri Jesu, Jems si ileta royen 25 Uchebro ro Shekpahen Esegbuyota, Uruemu, ve Egu on o Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon Aizaya Jerimaya Uvwerhe Izikiel Daniel Jems, Pita, Jon, na gan kugbe Jud si ileta vwo bon iniovo ve Jud, ayen emo-es e ri Jesu. Pita JEMS ve Jon, ayen usun re idibo 12 ri Jesu. Eshare ene nana sie ileta ighwren rehe eb ere ri Baibol na ra vwe Grik vwo si na. Ode rayen yen e vwo se obe na ovu E ovo. si uchebro rehe ebe nana rere e vwo chon Inene-ri-Kristi uko vwo sero re oy onregan rayen vwo ke Jihova, ayen me je tenrovi Uvie na. Dje esegbuyota phia. Ohwo vwo tane oyen vwo esegbuyota, oyena ovo teri-i. Uvi re esegbuyota, mu ohwo vwo ruiruo. Jems siri ne, “Esegbuyota ro vwo iruo-o ji ghwu rhe.” (Jems 2:26) E de dje esegbuyota phia vwe oke re odavwini, onana nerh Onene e ohwo vwo edirin ogangan. ri-Kristi se vwo phikparobo, ofori ne o yare aghwanre mie Ogh en e ve imuero ne o cha kpahen phiyo erhovwo royen na. Edirin nerh e a mr e ebruba r e Ogh en e. (Jems 1:2-6, 12) Odibo re Ogh en e da s ero oy onregan r oyen, Jihova cha ch on uko. Jems tare ne, “Si ker e Ogh en e, rere o si kere 4:8. owe.”—Jems Ofori ne esegbuyota avwanre nabo gan rere a sa vwo kenoma ke edavwini ve orie rievwe re ofanrhi en. Fikire akpo ro vonre ve ofanrhi en ri Jud, o de si rhe vwe oke iniovo na n e ayen “h onre chocho re ese gbuyota” rayen.—Jud 3. Sero re omamo uruemu. Jihova guo nore ne idibo royen dia ihwo re fonro vwe kedia kedia eje. Pita de si ne: “Ovwan gba fon vwe oma re ovwan vwe uruemu re ovwan ejobi; Kidie e siro ne, Ovwan ke fon, kidie me [Jihova] fonro.” (1 Pita 1: 15, 16) Inene-ri-Kristi vwo oniru re ayen sa vwerokere. Pita tare ne, “Fikiridie Kris ti re-oja ke ovwan, re ovwan vwo no ru, rere ovwan vwe ero kere.” (1 Pita 2: 21) Dede ne idibo re Ogh en e rioja kidie ayen nene irhi re Ogh ke ayen en e, onana “evun” yer e ew en obrorhien ro fonro. (1 Pita 3:16, 17) Pita durhie avwanre ne e dje uruemu ofuanfon phia okieje, ji dje omaevw o phia ra vwo herh okpahot e ed e re edj re Ogh oeguo en e, ve uve re akpo kpokpo re “ovwata cha dia” na.—2 Pita 3: 11-13. Dje e gu on o p hia . “ O gh en e h e egu Jon on on o,” oti oyen tare. Oyink Jon djerephia ne Ogh en e dje egu on o royen vwo ke avwanre womare Om Jesu ro ji rhe “Si kere Oghene, o royen “rhe rhuer e arhuer e fiki re rere o si kere owe.” imwemwu re avwanre.” Ero —Jems 4:8 vo avwanre vwo ni onana? Jon da ta: “Imoni re ghare; o da diane Ogh en e guon o Zekaraya avwanre te oti avwanre ke je guon oye, o Malakae ohwohwo rhe.” (1 Jon 4:8-11) Idjerhe ovo Matiu Mak re se vwo dje egu ra on o nana phia, oyen Luk vwo dia ihwo re gho orhorha.—3 J on 5-8. Jon Iruo Re Oti mavo idibo ri Jihova se vwo oyena, Iyinkon Na Rom dje egu on o rayen vwo ke? Jon da kpa1 Kor ent henphiyo ono yena ne: “Kidie onana 2 Kor ent Galesha he egu on o re Ogh en e na ne, avwanre Efes os yonr Ye irhi roye na ghwa on irhi roye. Filipae K olose hoh o o.” (1 Jon 5:3; 2 Jon 6) Ihwo ri nyu1 Tesalonaika pho re Ogh en e vwo imuero ne ayen cha 2 Tesalonaika 1 Timoti mre egu on o re Ogh en e, ohwo ro ke ayen 2 Timoti uve re “arho roye ri bed e na.”—Jud 21. Taitos —E muro kpahen ebe r e Jems; 1 v e 2 Pita; 1, 2, v e 3 Jon; Jud. ˛ Idjerhe vo yen Onene-ri-Kristi se vwo dje esegbu- yota phia? ˛ Oka re uruemu vo yen Ogh en e guon o mie idibo royen? ˛ Mavo yen ohwo se vwo djephia ne oyen ghini vwo egu en on o re Ogh e? Filimon Hibru Jems ˘ 1 Pita ˘ 2 Pita ˘ 1 Jon ˘ 2 Jon ˘ 3 Jon ˘ Jud ˘ Evw ophia 29 66 Ihwo ri Ju gbevwoso Rom Rom ghwor na vwe 70 o Jerusalem ve uwevwin re ega 71 C.E. Jen esis Eyanno Livitikos Ukeri Urhi Rive Joshua Iguedj o Rutu 1 Samuel 2 Samuel 1 Ivie 2 Ivie 1 Ikun Rivie 2 Ikun Rivie Ezra Nehemaya Esta Job Une Re Ejiro Ise Aghwoghwo Une Ri Solomon 26 Akpo na Rhoma Dia Iparadaisi Re! Vwe Uvie ri Jesu che sun na, Jihova che ru ode Royen fon, o che djephia ne oyen yen fo Osun re akpo ve odjuvwu, o ji che si umwemwu ejobi no koba ri Baibol na re se Evw ophia, O BEvwreo iphi erophiy o vwo ke ihworakpo eje. Obe nana re oyinkon Jon siri na, vwo emramre ri che ru orugba re oh ore ri Jihova. Vwe emramre esosu o, Jesu ra kpare ne ushi na da vwe ujiri ve okp ovi vwo ke ikoko evo. Emramre rive dje ekete re Ogh en e ke avwanre, oke re emekashe vwo vwe ujiri vwo ke. “BABIL ON RODE” Vwe obe re Evw a vwe ega re efian eje, ophia, ri gbevwoso en Ogh e uyota na, vwo dje “igberadja” rode na. E se re “Babilon usuon Rode,” kidie o ve egba re akpo na gbe igberadja. Obe re Evw tare ne, ophia isun nana cha vwoso igberadja na, ayen me ghwor o toto, 17:1-5, ophia vwe oke ri Jihova rhuer e phiyo.— Evw 16, 17. Matiu Mak Luk Jon Iruo Re Iyinkon Na Rom 1 Kor ent 2 Kor ent Galesha Efes os Filipae Kolose 1 Tesalonaika 2 Tesalonaika 1 Timoti 2 Timoti Taitos Filimon Hibru Jems 1 Pita 2 Pita 1 Jon 2 Jon 3 Jon Jud ˘ Evw ophia Oh re Ogh ore en e vwo yan obaro na, Omogode na, ro dia Jesu Kristi, da reyo ukpirin obe ro vwo isiaphre ighwren na. Ro vwo rhie ene esosu o na, egua-iyesi da vwomaphia. Or o yen Jesu ro gua iye esosu si ofuanfon ve erhu re Ovie ro kuphiyo. Egua-iyesi re vwo kpahon, gua iyesi ri vwo dohwo dohoroma royen, ri mudiaphiyo ofovwin, owenvwe, ve oga; enana eje cha phia vwe ed e re oba na. Erhie re usiaphre righwren na da nerh e e hworo owanre ighwren na, ro mudiaphiyo aghwoghwo re edj re Ogh da ghwa oeguo en e. Onana etieko ighwren rhe yer e ophu re Ogh en e. A vwe Uvie Ogh en e vwo mu vwe odjuvwu re, re vwo dje om re vwiere. oboba Ofovwin da rhe tonphiyo vwe odjuvwu, a da dje Eshu ve emekashe umwemwu royen na rhe otorakp o na. Urhuru rode ovo da ta: “Eka ke ovwan, E akpo kugbe abadi, kidie Idebono woto bru ovwan rhi re vwe evun re ophu rode, fikiridie o rien re ne oke roye pha krekr Evw ophia e.”— 12:12. Jon vwe odjuvwu re mre omogode ovo vwo dje Jesu, ve ihwo 144,000 ri mudia ker o na. Enana e, ra sane vwo ne otorakp che nene Jesu sun kere “irheren” vwe obo odjuvwu. Obe re Evw na djerephia ophia ne eb rive re om ere o na cha dia ihwo 144,000.—Evw 14:1; 20:6. ophia Isun re akpo nana ki che koko vwo ke Amagidon ro dia, “ofovwi re ed e rode re Ogh egba na.” Ke ayen nene en e Orovwo ohwo ro chidia enu re iyesi ofuanfon na, phi ofovwin, ro dia Jesu, ohwo ro suen emekashe re odjuvwu na ejobi. A cha ghwor E che mu o isun re akponeje. Eshu phiyo uwodi; Jesu ve 144,000 na ki che sun akpo na “ikpe uriori.” Ikpe uriori na da wan nu, ka cha ghwor o Eshu. —Evw 16:14; 20:4. ophia Die yen Usuon re Egbukpe Uriorin ri Jesu ve 144,000 che ru vwo ke ihworakpo ri nyupho re Ogh en e? Jon de si: “[Jihova] ko ririe ameovie ne ero rayen, ughwu gbe cha dia ofa-a, eye omaemuoho eye ovie eye odjadja ofa-a, kidie emu re awanre na wanvren 21:4) Akpo na ophia nure.” (Evw rhoma dia iparadaisi re! Obe re Evw koyen ku ovue ri Bai ophia bol na phiyo. Womare Uvie ri Mesaya na, Jihova che ru ode royen fon, ji djephia ne oyen fo ohwo ro sun akpo ve odjuvwu bed e bed e! —E muro kpahen obe r e Evw ophia. ˛ Die yen egua-iyesi na mudiaphiyo? ˛ Eronvw on re vo yen phiare re orugba re oh ore Ogh en e vwo yan obaro na? ˛ Die yen Amagidon, ke die yen che ne obuko royen rhe? Jon re Evw omare 96 si obe ophia 30 71 C.E. Ughwu ri Jon, on ro dia oyink ro ghwu kuko omare 100 C.E. Odj Re ekoko O V U E RI BAIBOL NA 1 Jihova ma Adm ve Ivi rere ayen vwo dia bed e bed e vwe Iparadaisi. Eshu miovwo ode re Ogh en e, ji gbevwoso usuon Royen. Adam ve egba Ivi de kuomakugbe Eshu vwe evw osu o nana, ro hwarhie umwemwu ve ughwu vwo rhe ayen ve emo rayen 2 Jihova de duvwu iyori ke iri gbevwosu o na, ji ve ne Osivwin, yer e Om o ovo cha ghwor o Eshu, ji phi oba phiyo eronvw on ri ne obuko re evw osu o ve umwemwu rhe 7 Jihova vwe iji ke Om ne o o royen sun otorakp o na. Uvie na che phi oba phiyo usuon re Eshu ejobi, o cha vwe Iparadaisi na vwo mu, o ji che ru ihworakpo ri nyupho royen gbagba. Usuon ri Jihova che phikparobo, o che ru ode royen fon bed e bed e 3 Jihova ve ke Ebraham ve Devid ne ayen cha dia ese ride re Om o na, yer e Mesaya na, ro che sun kere Ovie bed e bed e 6 Jihova vwe Om o royen vwo mu Ovie vwe odjuvwu, ro djephia ne ed e re oba na tonphiyo re. Jesu vwe ukecha vwo ke idibo royen re ayen vwo ghwoghwo Uvie Ogh en e vwe akponeje 4 Jihova mu emraro royen vwo mraro kpahen Mesaya na, ne o che si umwemwu ve ughwu no. O ve ichabo royen che sun kere Ovie re Uvie Ogh en e, ro che phi oba phiyo ifovwin, ega, ve ughwu 5 Jihova ji Om rhe oto o royen rakpo na, o da nerh e a rien ne oyeh e Mesaya na. Jesu ghwo ghwo kpahen Uvie Ogh en e, o da je vwe arho royen vwo ze izo bo. Jihova da kparo ne ushi kere ohwo re ew en W O GU ON EVU E EFA? O RI EN Ibrosho nana, oyen odj re ovue re omavwerhovwen ekoko ra mre vwe Baibol na. Ek o die e ruro ro vwo fuer re Baibol evu ovo, en uyovwinrota ovu ovo na kokodo-o. Kere udje, o sa diane wo guon onphiy o ri Baibol na vwo ke eno o ekpah kere: Ogh en e ghene davwerhon me? Die yen phia ke ohwo sier e o de ghwu? Mavo me sa vwo mre omavwerhovwen vwe akpeyeren? Oma cha vwerhen Iseri ri Jihova re ayen vwo ke we ekpah onphiy o re eno nana ve efa. O Biko nokpen me vwo ke uyono ri Baibol vwevunre uwevwin me or e oph e. Ejaje ................................................................................................................................. Ode ................................................................................................................................. Adresi .............................................................................................................................. Wo da guon o evue efa, kpe www.jw.org/urh, yer e vwe ovue rhe Iseri ri Jihova. bm-UR
Documentos relacionados
Na GOD Yet Tokim Ol Dispel Toktok
“Askim – Hao yu luksave olsem sios yet i gat pawa long makim de bilong wokim sios pati na makim de bilong malolo tu? “Bekim – Em long olgeta pasin ol i bin kamapim long senisim de Sabat i kamap san...
Leia maisPNG armageddon pdf trk
Long buk, Kamapim Tok Hait Sapta 13, dispela wel animal i bin kirap long pagan Rom. Dispela seim wel animal i bum wantaim ol haiden (Paganism) man meri long kamapim namba. Dispela seim wel animal i...
Leia mais