Tetun - Many Hands International
Transcrição
Workshop Treinamentu: Oinsa atu hamenus stress no konflitu no hasa’e laran ksolok. Kuarta feira 9.30 am- 4.30 pm, 18 Novembru 2015. Salaun treinamentu, Alola Foundation, Rua Bispo de Medeiros, Mascarenhas, Dili Aprejentasaun husi Asosiasaun Profisaun Psychologia Timor-Leste Kolabora ho Universidade Deakin, Melbourne, Australia, Southern Cross Psychology, Australia no NGO Many Hands International. Workshop ida ne’e prepara ba ema profisional no ba sira nebe buka atu dezemvolve abilidade emosional no social ba labarik no ema foinsae sira hodi hamenus stress no konflitu nomos atu hadiak moris pesoal no iha familia. Ema tekniku sira husi psychologia sei hatudu estrategia oinsa maneja impaktu husi situasaun nebe halo stress todan no hamenus konflitu. Se de’it mak bele interese atu partisipa?: Oficina ne’e diak ba funsionáriu profisionál husi organisasaun nasional no international katak servisu iha área serviços humanos, inklui líders do programa, profissionals de saúde, professores, conselheiros, psikólogiku sira, no mos ema seluk katak hakarak dezenvolve profisaun psikolojia iha Timor-Leste. Presentasaun ne’e sei halo iha lian Ingles no sei iha tradus direita ba iha lian Ietun. Apresentadores: - Professor John Toumbourou, Professor ba disciplina Psikolojia, School of Psychology, Deakin University, Australia. Membru Ezekutivu ba Asian Psychological Association. -Dr. Ruth no John Rudge, psikólogu klinikal, Southern Cross Psychology, Darwin, Australia. Informasaun no rejistrasaun: Nelinha [email protected] ka (670) 7799 7661. (www.manyhands.org.au) Workshop ne’e la selu ou gratuita. Favor tuir registu iha loron segunda dia16 Novembru hodi ami bele carter ba ita boot sir Southern Cross Psychology many hands Programa: 9.30- 10.45 am: Bemvindu no introdusaun (Asosiasaun Profisaun Psychologia Timor-Leste) Fasilita dada lia: isu emosional no social sira nebe halo ita stress no oinsa atu hasoru; Uja estratejia atu sira nebe bele hatan. 10-45-11.15 am: Snel 11.15-12.30: Teoria visaun komun konaba emosaun no lisaun social husi psychologia (Prof John Toumbourou) 12.30-1.30: Almosu – Break 1.30-2.15: ezemplu sira ba abilidade emosional no social: oinsa ita sukat iha Timor-Leste? (Prof John Toumbourou) 2.15-3.00: Teknik sira loron prejente nian hodi maneja konflitu no stress: hanoin ho lo-loos, aksaun no aprosimasaun komitmentu halo terapia (Ruth and John Rudge, Southern Cross Psychology ) 3.00-3.15: Snek 3.15 - 4.15 pm: Oinsa ba oin husi ohin: • • Oinsa ita uja psychologia hodi fo korajen ba abilidade emosaun no social iha Timor-Leste? Aktividade sira ba iha futuru activities ba for the Timor-Leste Asosiasaun Profisaun Psychologia Timor-Leste Isu seluk 4.15-4.30: Evaluasaun mos presentasun sertifikadu 4.30: Finis
Documentos relacionados
Brosur Dep. Saude Oral final
Fevereiro artigu 26 difini kona ba kompetensia departemento saude oral; maka difini planu i estrategia Nasional Saúde oral nomos assegura implementasaun no hametin prosedura standartes operasional ...
Leia maisLABEH-VTC P R O F I L
formasaun ba Timor oan sira nebe hakarak hasae sira nia kapasidade liu husi area Vocasional Skill. LABEH komesa implementa nia programa formasaun professional iha 2003, hodi fo formasaun ba Timor o...
Leia maisLINK-ASOSIASAUN DEFISIÉNSIA TIMOR LESTE
defisiénsia. ADTL dezenvolve hanesan plataforma sosiedade sivíl ida hodi halo kontrolu sosiál, no ba promove Ema ho Defisiénsia (EhD) sira-nia direitu ba protesaun no dezenvolvimentu. ADTL nia obje...
Leia maisReflecting on Peace Practices RPP - Peace Fund Timor
Identifika programa ba intervensaun • Faktores saida deit mak halo mudansa ba sistema? Faktores ida nebe deit mak wainhira ita muda sei halo mudansa bo’ot ba sistema? • Ligasaun ida nebe mak fraku...
Leia maiscanossian spirituality
maibe lori nia atu descobre Maromak nebe hela iha nia fuan laran, fuan ida nebe nia senti maran hela, tamba problema iha familia laran, tau matan ba nia alin sira, no hakiak mos nia primo Carolo ne...
Leia maisbahasa TETUM.indd
Kuaze um-tersu família sira nebe hasoru, hatan ba nesesidade teni katak rekonhesimentu ba sakrifísiu família nian nudar prioridade notavel ba estadu. Entretantu kuazi metade husi hirak nebe simu t...
Leia maissistema atensaun no responde sedu
hirak ne’e. La relata politika nudar parte ida ne’ebe kontribui ba tensaun ne’ebe mosu. Konflitu entre lideransa molok eleisaun ba nivel suco ne’ebe mak hala’o iha tinan uluk sai m...
Leia mais